PDF

Cieľom predmetov Dejiny opery (HTF VŠMU) a Svet opery (UTV) je oboznámiť poslucháča s podstatnými fenoménmi, ktoré priamo či okrajovo súvisia s operou od jej počiatkov po koniec 18. storočia, voviesť ho od dejín opery a divadla, základov scénografie, základov hudobnej teórie a vokálnej problematiky. Získané poznatky pomôžu poslucháčovi, ktorý má záujem porozumieť opere, aby pochopil jej miesto vo vývoji európskej hudby a kultúry a našiel odpoveď na otázku, akým spôsobom jednotliví autori pracovali, prečo si zvolili tento spôsob a čo chceli svojím umením povedať. Základná príprava poslucháča na vlastnú konfrontáciu s operným dielom s porozumením jeho námetu, obsahu, forme, súvislostima diela, inscenačnému výkladu a kľúčovým monetom spoločenského rezonovania diela.

Forma vyučovania: prednáška, videoprezentácia, audioprezentácia, diskusia, exkurzia.

Perly ducha k našej téme:

„Opera je hudobný žáner, v ktorom tenorista je zaľúbený do sopranistky a barytonista je proti tomu. Niekedy je to i naopak, ale potom ide o operu avantgardnú.“ Anonym
„Jesť, milovať, spievať a tráviť – to sú štyri dejstvá komickej opery, ktorú nazývame životom a ktorá zmizne ako pena šampanského.“ Gioachino Rossini
„Ústa sú omnoho citlivejší orgán než ucho.“ Gioacchino Rossini
„Každé divadlo je blázninec, ale opera je oddelenie pre nevyliečiteľných.“ Franz von Dingelstedt (1814-1881), prvý riaditeľ Viedenskej dvornej opery
„Hudba je najromantickejšie zo všetkých umení, ba dalo by sa povedať, že jediné rýdzo romantické umenie.“ E. T. A. Hoffmann
„Nemáte radi operu? Chýba Vám teda predstavivosť, takže vlastne ani neviete, čo to opera je.“ Vsevolod Mejerchoľd (1874-1940)
„Čo je opera? Na to si musí každé pokolenie znovu nájsť odpoveď.“ Albert Hermann
„Táto veľmi náročná a komplexná poézia zahŕňa viaceré aspekty: predovšetkým tie, ktoré súvisia s výrazovými prostriedkami používanými na scéne, a to sú hudba, tanec, výtvarné umenie, pantomíma, mimika, gestikulácia, intonácia, architektúra, osvetlenie a kulisy.“ Antoine Artaud (1896-1948), Divadlo a jeho dvojník
„Opera nikdy nevyhovovala požiadavkám celej generácie, pretože si ju vždy obľúbila iba menšina – je to úplne prirodzené – a táto menšina existuje dnes tak ako predtým.“ René Leibowitz (1913-1972)
„Čím viac je opera mŕtva, tým viac sa jej darí.“ Slavoj Žížek (1949), slovinský filozof
„Tenor nie je hlas, je to choroba.“

Skúška (HTF + DF VŠMU):

ústna odpoveď na dve vyžrebované otázky zo sylabu v trvaní 45´ s časom na prípravu

Bibliografia k predmetu

ABBATEOVÁ, Carolyn – PARKER, Roger: Dějiny opery: Posledních 400 let. Praha: Argo, 2017 (povinná literatúra ku skúške)
AU, Susan: Balet a moderný tanec. Bratislava: Verbunk, 2017.
BATTA, Adrás: Opera : Composers, Works, Performers. Cologne: Könemann, 2000.
BROCKETT, Oscar B.: Dějiny divadla. Praha: Lidové noviny, 1999 (povinná literatúra ku skúške)
BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986. (povinná literatúra ku skúške)
CELLETTI, Rodolfo: Historie belkanta. Praha: Paseka, 2000. (povinná literatúra ku skúške)
EISTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989. (povinná literatúra ku skúške)
FISCHER-LICHTE, Erika: Dejiny drámy. Bratislava: Divadelný ústav, 2003.
HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007. (povinná literatúra ku skúške)
HOSTOMSKÁ Anna a kol.: Opera: Průvodce operní tvorbou. Praha: Svoboda, 2018.
KRATOCHVÍL, Karel: Ze světa komedie dell´arte. Praha: Panorama, 1987.
MAYER BROWN, Howard – STEIN, Louise K.: Hudba v renesancii. Bratislava: Hudobné centrum, 2013. (povinná literatúra ku skúške)
MIKEŠ, Vladimír: Divadlo francouzského baroka. Praha: AMU, 2001.
MIKEŠ, Vladimír: Divadlo španělského zlatého věku. Praha: Akademie múzických umění 2013.
PAVIS, Patrice: Analýza divadelního představení. Praha: AMU, 2020.
PAVIS, Patrice: Divadelný slovník. Bratislav : Divadelný ústav, 2004.
PAVLOVSKÝ, Petr: Základní pojmy divadla. Praha: Libri / Národní divadlo, 2004.
REGLER-BELLINGER, Brigitte – SCHENCK, Wolfgang – WINKING, Hans: Opera: Velká encyklopedie. Praha: Mladá fronta, 1996.
ROSEN, Charles: Klasicizmus: Haydn, Mozart, Beethoven. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
ROLLAND, Romain: Dějiny opery před Lullym a Scarlattim. Praha/Bratislava: Suoraohin, 1967.
SLIVKA, Martin: Slovenské ľudové divadlo. Bratislava: Divadelný ústav, 2002.
STAFFIERI, Gloria: L´opera italina 1.: Dalle origini alle riforme del secolo dei Lu i (1590-1790). Roma: Carocci, 2022.
STAFFIERI, Gloria: L´opera italiana 2.: L´eta delle rivoluzioni (1789-1849). Roma: Carocci, 2022.
STEHLÍKOVÁ, Eva: Antické divadlo. Praha: Karolinum, 2005.
TARUSKIN, Richard: Music from the Earliest Notations to the Sixteenth Century (The Oxford History of Wester Music 1.). Oxford University Press, 2010.
TARUSKIN, Richard: Music in the Seventeenth and Eighteenth Centuries (The Oxford History of Wester Music 2.). Oxford University Press, 2010.
TARUSKIN, Richard: Music in the Nineteenth Century (The Oxford History of Wester Music 3.). Oxford University Press, 2010.
TARUSKIN, Richard: Music in the Early Twentieth Century (The Oxford History of Wester Music 4.). Oxford University Press, 2010.
TARUSKIN, Richard: Music in the Late Twentieth Century (The Oxford History of Wester Music 5.). Oxford University Press, 2010.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001. (povinná literatúra ku skúške)
WARRACK, John – WEST, Ewan: Oxfordský slovník opery. Praha: Iris, 1998.
ZÖCHLING, Dieter: Kronika opery. Praha: Fortuna Print, 1999.

Sylabus prednášok na celé štúdium:

Prvý semester

1. Vokálna hudba v antickej gréckej dráme: miesto hudby v antickej spoločnosti, mýty o vzniku hudby a hudobných nástrojov, druhy vokálnej hudby, priebeh divadelného predstavenia (protagonista, zbor, parodos, stasimos, exodus), podoba antického starogréckeho divadelného priestoru (skéne, orchestra atď.), zapisovanie hudby, najstaršie hudobné pamiatky a ich súčasné interpretácie.

ARISTOTELES: Poetika. Bratislava: Tatran, 1981.
VITRUVIUS: Deset knih o architektuře. Praha: Svoboda, 1979; kapitola o divadlách: 161-182.
ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2003, s. 19-31.
ČERNÝ, Miroslav K.: Hudba antických kultur. Praha: Academia, 2006.

2. Vokálna hudba v antickej rímskej dráme: hudba v rímskom divadle, podoby rímskeho divadelného priestoru.

3. Hudobné divadlo raného stredoveku: spoločenská situácia kresťanov v majoritnej rímskej spoločnosti, dobová reflexia divadla (názory pohanských a kresťanských autorov, Tertullianus a jeho spis De spectaculis, sv. Augustín a jeho názory na divadlo).

TERTULLIANUS: O hrách (De spectaculis). Praha: Oikoymenh, 2004.
BROCKETT, Oscar B.: Dějiny divadla. Praha: Lidové noviny, 1999, s. 100-148.
CARLSON, Marvin: Dejiny divadelných teórií. Bratislava: Divadelný ústav, 2006.
FISCHER-LICHTE, Erika: Dejiny drámy. Bratislava: Divadelný ústav, 2003.
HOPPIN, H. Richard: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007, s. 167-179.
SLIVKA, Martin: Slovenské ľudové divadlo. Bratislava: Divadelný ústav, 2002.

4. Vrcholnostredoveké náboženské hudobné divadlo:
4. 1. Liturgická dráma: genéza stredovekej liturgickej hry (dramatizácia dialógu QUEM QUAERITIS atď.), cirkevné sviatky a divadlo (Veľká noc, Vianoce, sviatky svätcov, Panny Márie, Božieho Tela atď.), podoby inscenovania (v chráme a mimo), spis Regularis concordia a ďalšie podoby záznamov. Františkáni a divadlo.
4. 2. Moralita: Hildegarda z Bingenu.
4. 3. Mirákulum: Miracles de Notre Dame hry o sv. Mikulášovi, Hra o Danielovi, Hra o pútnikoch do Emauz.
4. 4. Procesie.
4. 5. Mystérium: pašiové hry, Bardejovské mystérium, mystérium sv. Apolónie

5. Neskorostredoveké (protorenesančné) svetské hudobné divadlo:
5. 1. Pastorála: Adam de la Halle: Hra o Robinovi a Marion
5. 2. Fraška: Chytráctvo majstra Pathelina
5. 3. Sotie: Pierre Gringore: O Matke bláznov a princovi bláznov

6. Hudobné divadlo italskej renesancie: favola pastorale: štruktúra, autori textu a hudby, význam pre operu, charakteristika, spôsoby predvedenia, predstavenie: Poliziano: La favola di Orfeo (Mantova 1471?/1479-1480?, 1484?).

PIRROTTA, Nino – POVOLEDO, Elena: Music and Theatre from Poliziano to Monteverdi. Cambridge: Cambridge University Press, 1975.

7. Hudobné divadlo italskej renesancie: aristokratické intermédiá: ich štruktúra, autori, význam pre operu, charakteristika, spôsoby predvedenia, predstavenia: La festa del paradiso (Miláno 1490), Danae (Miláno 1496), La Pellegrina (Florencia 1589).

BROCKETT, Oscar B.: Dějiny divadla. Praha: Lidové noviny, 1999.
BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.

8. Hudobné divadlo italskej renesancie: madrigalová komédia: východiská, madrigal ako dominantná hudobná forma svetskej vokálnej polyfónie 14. až 17. storočia, princíp radenia madrigalov v madrigalovej komédii, názory na inscenovanie, autori (Alessandro Striggio, Orazio Vecchi, Adriano Banchieri), La barca di Venezia per Padova. Význam pre operu.

CASTIGLIONE, Baltasare: Kniha o dvoranovi. Bratislava: Tatran, 1985.
BROCKETT, Oscar B.: Dějiny divadla. Praha: Lidové noviny, 1999.
CARLSON, Marvin: Dejiny divadelných teórií. Bratislava: Divadelný ústav, 2006.
FISCHER-LICHTE, Erika: Dejiny drámy. Bratislava: Divadelný ústav, 2003.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

9. Monódia a Florentská Camerata: charakteristika, osobnosti, ciele, metódy, monódia. Aplikácie monódie v komornej hudbe (napr. Giulio Caccini Le nuove musiche) a javiskovej hudbe (napr. Jacopo Peri Dafne, Euridice + Marco da Gagliano).

BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

10. Claudio Monteverdi v Mantove osobnosť a javisková tvorba, Orfeo (význam pre dejiny opery, charakteristika jednotlivých prínosov, hlavné znaky kompozičného rukopisu).

CLERICETTI, Giuseppe: Claudio MOnteverdi: Miracolosa bellezza. Varese: Zecchini, 2023.
OBNISKA, Ewa: Claudio Monteverdi. Kraków: Polskie Wydawnictwo Muzyczne, 2019.
FABBRI, Paolo: Monteverdi. Torino: EDT, 2018.
SÝKORA, Pavel: Claudio Monteverdi: Souboj Tankreda s Klorindou: Mezi manýrismem a barokem. Praha: NDKSE, 2011
ARNOLD, Denis: Monteverdi.Oxford University Press, 2000.
ŠTEDROŇ, Miloš: Claudio Moneteverdi: Génius opery. Praha: Supraphon, 1985.
BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

11. Najstaršie opery až do smrti Periho a rané centrá opery: Mantova, Florencia, Parma

12. Opera prvej polovice 17. storočia v Ríme: diela a príčiny lokálnych špecifík, kontexty, autori, diela, inscenačná prax (Stefano Landi: Sant´Allessio).

BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
ROLLAND, Romanin: Dějiny opery v Evropé před Lullym a Scarlatim. Praha/Bratislava: Supraphon, 1967.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001

13. Opera prvej polovice 17. storočia v Benátkach: diela a príčiny lokálnych špecifík, kontexty, autori, diela, inscenačná prax (Claudio Monteverdi: L´incoronazione di Poppea, Francesco Cavalli: La Calisto, Antonio Cesti: L´Orontea).

BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
ROLLAND, Romanin: Dějiny opery v Evropé před Lullym a Scarlatim. Praha/Bratislava: Supraphon, 1967.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

14. Transfer opery mimo Itálie: najstaršie operné predsatvenia: Salzburg, Viedeň, Varšava, Innsbruck, Mníchov, Bratislava. Najstaršie uchytenie myšlienky „národnej“ opery: Francúzsko, Nemecko.

15. Metamorfózy divadelného priestoru: grécke divadlo (amfiteáter, odeón), rímske divadlo (divadlo, aréna, cirkus), ostatné divadelné priestory antického sveta, kostol ako javisko, ulica ako javisko, stredoveký a renesančný palác ako javisko, najstaršie divadelné budovy novoveku: divadelná budova 16. storočia (Vicenza, Sabbioneta) a 17. storočia (Parma, Rím, Benátky) storočia, zmeny v štruktúrach a funkciách divadelných budov v 18. storočí (Benátky, Rím, Neapol), divadelná budova a nové technológie v 19. storočí (Paríž, Bayreuth atď.)

16. Hudobné divadlo vo Francúzsku v druhej polovici 17. storočia: ballet de cour. Vzťah Francúzska k talianskej opere, prvé prestavenia talianskej opery v Paríži, príčiny odporu, domáca tradícia „air de cour a „ballet de cour“, znaky, kontexty, autori a diela (Lully).

BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.

17. Hudobné divadlo vo Francúzsku v druhej polovici 17. storočia: comédie-ballet. Znaky, kontexty, autori a diela (Lully, Charpantier).

BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
KUČERA, Jan P: Moliére: Moralista a posměváček. Praha: Paseka, 2006.

18. Hudobné divadlo v Anglicku v druhej polovici 17. storočia: dvorná maska (masque). zrod masky v tudorovskom kontexte, vyvrcholenie v stuartovskom kontexte. Znaky, kontexty, autori a diela (Alfonso Ferrabosco, Robert Johnson, John Blow, Henry Purcell).

BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
PAVIS, Patrice: Divadelný slovník. Bratislava: Divadelný ústav, 2004.
PAVLOVSKÝ, Petr: Základní pojmy divadla. Praha: Libri / Národní divadlo, 2004.
SIETZ, Reinhold: Henry Purcell. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1960.

19. Hudobné divadlo v Anglicku v druhej polovici 17. storočia: opera a semiopera. Znaky, kontexty, autori a diela (Matthew Locke, Henry Purcell).

BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
PARROTT, Andrew: K interpretácii hudby Henryho Purcella. In: Slovenská hudba 4/1995, s. 511-560.
SIETZ, Reinhold: Henry Purcell. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1960.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

20. Hudobné divadlo 17. storočia a Habsburgovci: Leopold I. (1640-1705) ako skladateľ a mecenáš hudobného divadla: dvorný balet, konský balet, talianska opera a hudobné divadlo v Rakúskej monarchii v 17. storočí, habsburgská sebaprezentácia, prvé operné predstavenia na Slovensku (Antonio Draghi).

BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
BURLAS, Ladislav a kol.: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1957.
HOZA, Štefan: Opera na Slovensku 1+2. Martin: Osveta, 1953.
HUSS, Frank: Vídeňský císařský dvur : Kulturní dějiny od Leopolda I. po Leopolda II. Praha 2015.
ELSCHEK, Oskár: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1996.
FAJTLOVÁ, Kateřina – KINDL, Miroslav (eds.): Koně v piškotech: Slavnosti na dvoře císaře Leopolda I., Muzeum umění Olomouc 25. 1. 2018 – 15. 4. 2018.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
VAJDA, Igor: Slovenská opera. Bratislava: Opus, 1988.

Druhý semester

21. Hudobné divadlo vo Francúzsku v druhej polovici 17. storočia: tragédie en musique. Znaky tzv. style classique vo výtvarnom umení, hudbe a činohre, kontexty, autori a diela (Quinault, Lully, Charpantier, Marais, Campra, Rameau).

BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
BOILEAU, Nicolas: Básnické umenie. Bratislava: Tatran, 1990.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

22. Opera druhej polovice 17. storočia v Neapole: raná neapolská škola, špecifiká prostredia, hudobné školstvo, transfer benátskeho modelu a jeho obohatenie v dielach Francesca Provenzaleho. Etablovanie znakov komických charakterov (melodické modely, nárečové modely)

23. Literárne zdroje európskej opery: mytológia, história, renesančné eposy, literárna opera 19. storočia. Diela: Homér, Ovidius, Vergílius, L. Ariosto, T. Tasso, G. B. Guarini.

24: Snahy o reformu talianskeho operného libreta. Addacemia del Arcadia v Ríme. Zeno. Metastasio.

25. Talianska opera seria ako internacionálny systém: Scarlatti, Vivaldi, Graun, Bononcini, Porpora, Broschi, Handel, Vinci, Leo, Gluck, Mysliveček, Mozart atď.

HOGWOOD, Christopher: Gerog Friedrioch Händel. Praha: Academia, 2015.
PEČMAN, Rudolf: Georg Friedrich Händel. Praha: Supraphon, 1985.
PEČMAN, Rudolf: Vivaldi a jeho doba. Brno: Masarykova univerzita, 2008.
TALBOT, Michael: Antonio Vivaldi. Praha: Academia, 2014.
ďalšie monografie jednotlivých autorov…

26. Nemecká baroková opera v nemčine: Keiser, Kusser, Handel, Georg Caspar Schürmann, Telemann atď.

PETZOLDT, Richard: Georg Philipp Telemann. Oxford: Oxford University Press, 1974.
ROLLAND, Romain: Autobiografie zapomenutého mistra. In: ROLLAND, Romain: Hudebníkova cesta do minulosti. Praha: Státní hudbení vydavatelství, 1962, s. 92-127.

27. Komické hudobnodramatické diela v 17. a 18. storočí: commedia in musica versus opera buffa (Stradella, Pergolesi, Alessandro Scarlatti, Galuppi, Paisiello, Piccinni, Mozart, Salieri, Cimarosa). Východiská a zdroje; autori a diela, libretá, postavy, hudobné špecifiká, inscenačná prax.

TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

28. Komické hudobnodramatické diela v 17. a 18. storočí: intermezzo (Pergolesi a iní). Východiská a zdroje; autori a diela, libretá, postavy, hudobné špecifiká, inscenačná prax.

PEČMAN, Rudolf: Hudební kontexty staré Itálie. Brno: Masarykova univerzita, 2006.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

29. Komické hudobnodramatické diela v 17. a 18. storočí: opéra-ballet (Campra, Rameau) a ballet-boufon (Rameau). Francúzske rokoko a jeho odraz v hudobnom divadle, východiská a zdroje; autori a diela, libretá, postavy, hudobné špecifiká, inscenačná prax.

ANTHONY, James R.: French Baroque Music from Beaujoyeulx to Rammea. New York: W. W: Norton and Compony, 1974.
BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
GIRDLESTONE, Cuthbert: Jean-Philippe Rameau: His Life and Work. New York, Dover Publications, 1990.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl : Paseka, 2001

30. Komické hudobnodramatické diela v 18. storočí: opera ballad. Východiská a zdroje; autori a diela, libretá, postavy, hudobné špecifiká, inscenačná prax.

GAY, John: Žebrácká opera. Praha: Odeon, 1985.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

31. Opera 18. storočia a Habsburgovci: Karol VI. (1685-1740): holdovacie predstavenia (opery serie a serenády) Habsburgovcov (Caldara, Hasse, Fux, Conti, Mozart).

BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
BURLAS, Ladislav a kol.: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1957.
HOZA, Štefan: Opera na Slovensku 1+2. Martin: Osveta, 1953.
HUSS, Frank: Vídeňský císařský dvůr : Kulturní dějiny od Leopolda I. po Leopolda II. Praha: Knižní klub, 2015.
ELSCHEK, Oskár: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV. 1996.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
VAJDA, Igor: Slovenská opera. Bratislava: Opus, 1988.

32. Baroková divadelná scénografia: základné princípy, priestor pre inscenovanie opery v 18. storočí, javiskové stroje a efekty, osobnosti barokovej scénografie (Buontalenti, Torelli, Bibiena, Burnacini atď.), svetlo, kostým, herectvo.

BROCKETT, Oscar B.: Dějiny divadla. Praha: Lidové noviny, 1999.
SOMMER-MATHIS, Andrea – FRANKE, Daniele: Spettacolo barocco! Triumph des Theaters. Wien: Theatermuseum, 2016.
ZAVARSKÝ, Ján: Kapitolky zo scénografie. Bratislava: Osvetový ústav, 1989.

33. Snahy o reformu opery serie: spory, príčiny, postupy, dôsledky (Metastasio, Handel, Traetta, Jomelli, de Majo, Calzabigi, Gluck atď.).

TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
ROSEN, Charles: Klasicizmus. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
ŠIŠKOVÁ, Ingeborg: Klasicizmus (Dejiny hudby IV.). Bratislava: Ikar, 2011.
ŠIŠKOVÁ, Ingeborg: Obraz vývoja hudobného klasicizmu v Európe až po osobnosť Ch. W. Glucka. Bratislava: Stimul, 1999.
BURNEY, Charles: Hudební cestopis 18. věku. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1966.
POLÁK, Pavol: Hudobnoestetické náhľady v 18. storočí: Od baroka ku klasicizmu. Bratislava: SAV, 1974.

34. Vážna opera vrcholného viedenského klasicizmu: Jomelli, Haydn, Salieri, Mozart.

TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
HILDESHEIMER, Wolfgang: Mozart: Bratislava: Opus, 1989.
CASINI, Claudio: Amadeus. Praha: Academie, 1995.
BRAUNBEHRENS, Volkmar: Mozart ve Vídni. Praha: HaH, 2006.
BARTOŠ, František: Mozart v dopisech. Praha: Státní nakaldatelství krásne literatury, hudby a umění, 1956.
MELOGRANI, Piero: Mozart : Životopis: Praha/Litomyšl: Paseka, 2010.
PETRÁŇ, Josef: Kalendář aneb čtení o velkém plese korunovačním v pražském Nosticově divadle 12. září 1791 v časech Francúuské revoluce. Praha: Lidové noviny, 2004.

35. Komická opera vrcholného viedenského klasicizmu: dramma giocoso ako syntetizujúci koncept spojenia tragického a komického deja. Význam dramatika Carla Goldoniho pre zrod konceptu v činohre a v opernom librete. Vpyv módneho sentimentalizmu. Najznámejší autori dramma giososo (Haydn, Salieri, Galuppi, Mozart, Cimarosa, Paisiello). Da Ponteho libretá pre viedenksých skladateľov (Salieri, Y Soler, Mozart). Hudobnodraamturgické znaky: reťazové finále, aria in due movimenti.

TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
HILDESHEIMER, Wolfgang: Mozart: Bratislava: Opus, 1989.
CASINI, Claudio: Amadeus. Praha: Academie, 1995.
BRAUNBEHRENS, Volkmar: Mozart ve Vídni. Praha: HaH, 2006.
BARTOŠ, František: Mozart v dopisech. Praha: Státní nakaldatelství krásne literatury, hudby a umění, 1956.
MELOGRANI, Piero: Mozart: Životopis: Praha/Litomyšl: Paseka, 2010.

36. Opera na Slovensku v 18. storočí: Mária Terézia (1740-1780), Jozef II. (1780-1790) a Leopold II. (1790-1792) ako mecenáši umenia, hudby a opery; topografia hudobného divadla v Bratislave a na rezidenčných sídlach šľachty na Slovensku.

BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
BURLAS, Ladislav a kol.: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1957.
HOZA, Štefan: Opera na Slovensku 1+2. Martin: Osveta, 1953.
HUSS, Frank: Vídeňský císařský dvur : Kulturní dějiny od Leopolda I. po Leopolda II. Praha: Knižní klub, 2015.
ELSCHEK, Oskár: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV. 1996.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
VAJDA, Igor: Slovenská opera. Bratislava: Opus, 1988.

Tretí semester

37. Francúzske komické hudobnodramatické diela v 17. a 18. storočí: opéra comique 1 (Grétry). Východiská a zdroje; autori a diela, libretá, postavy, hudobné špecifiká, inscenačná prax.

CHARLTON, David: Grétry and the Growth of Opéra-comique. Cambridge: Cambridge University Press, 1986.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

38. Opera a revolúcia 1789: revolučné piesne a popevky (Ah! çaira, La Carmagnole, La Marseillaise, Chantdu 9 Thermidor, Le Chant du Départ), historické živé obrazy (faits historiques), opera záchrany (opéra à sauvetage): Henri-Montan Berton, Nicolas Dalayrac, Jean-François Le Sueur, Gossec, Luigi Chrubini, Ludwig van Beethoven.

BARVÍK, Miroslav: hudba revolucí. Praha: Stítní hudební vydavatelství, 1964.
PEČMAN, Rudolf: Beethoven dramatik. Hradec Králové: Krajské kulturní středisko, 1978.
PEČMAN, Rudolf: Jevištní dílo Ludwiga van Beethovena. Brno: Masarykova univerzita, 1999.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl : Paseka, 2001

39. Empírová opera: neprerušené tradícia vznešena francúzskej hudobnej tradície na antické námety (Lully, Rameau, Gluck, Salieri). Jej „monumentalizácia“ (Spontini) a „krvilačnosť“ (Cherubini). Zmena vokálnych nárokov, zmena preferovaných vokálnych odborov (spinto). Jej vyvrcholenie v diele Hectora Berlioza (Trójania) a Richarda Wagnera (Rienzi).

EVERETT, Andrew: Josephine’s Composer: The Life Times and Works of Gaspare Pacifico Luigi Spontini (1774-1851). Bloomington: AuthorHouse, 2013.
RAVERA, Marco: Invito all´ascolto di Cherubini. Milano: Nursia, 1996
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

40. Talianska melodramma prvej polovice 19. storočia: Gioachino Rossini – talianske pôsobenie 1813-1823. Druhé belkanto, zmeny v dramaturgickej makroštruktúre (solita forma) a mikroštrúre vokálnej línie (canto fiorito), preferencia hlasových odborov tenore leggero (tenore di grazia), contraalto musico, basso buffo a pod. Rossiniho výber libretistov a literárnych predlôh.

RESCIGNO, Eduardo: Dizionario rossiniano. Milano: Rizzoli, 2002.
WEINSTOCK, Herbert: Rossini: His Life and His Operas. London: Limelight Editions, 1987
OSBORNE, Richard: Rossini. Oxford University Press, 1986.
BURIAN, Karel V.: Gioacchino Rossini. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963.
STENDHAL: Life of Rossini. London: Calder and Boyars, 1970.
BACHTÍK, Josef: XIX. Století v hudbě. Praha: Supraphon, 1970.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

41. Parížske pôsobenie Gioachina Rossiniho (1824-1829): Taliasnke divadlo v Paríži ako inštitúcia, recepcia a transformácie talianskych modelov do francúzskej tradície a vkusu, premena chápania vokálneho umenia vo Francúzsku pod Rossiniho vplyvom na pôde opéra comique a premena Rossiniho kompozičného rukopisu pod vplyvom pod vpyvom francpzskej „novej“ tradície (Spontini). Rossinio opera Viliam Tell.

BURIAN, Karel V.: Gioacchino Rossini. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963.
BACHTÍK, Josef: XIX. Století v hudbě. Praha: Supraphon, 1970.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
WEINSTOCK, Herbert: Rossini: His Life and His Operas. London: Limelight Editions, 1987.

42. Opéra comique 19. storočia: význam Rossiniho parížskeho pôsobenia na vývoj francúzskej spevohry: Boieldieu, Auber, Adam… Offenbach.

BURIAN, Karel V.: Gioacchino Rossini. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963.
BACHTÍK, Josef: XIX. Století v hudbě. Praha: Supraphon, 1970.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
WEINSTOCK, Herbert: Rossini: His Life and His Operas. London: Limelight Editions, 1987.

43. Talianska melodramma prvej polovice 19. storočia: Vincenzo Bellini: romantické belkanto, idea „dolore“ v taliankej melodramme.

TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
MAGUIRE, Simon: Vincenzo Bellini and the Aesthetics of Early Nineteenth-Century Italian Opera. New York/London: Carland Publishing, 1989.
WEINSTOCK, Herbert: Vincenzo Bellini: His Life and His Operas. London: Weidenfeld and Nicolson, 1971.

44. Talianska melodramma prvej polovice 19. storočia: Gaetano Donizetti.

ASHBROOK, William: Donizetti and his Operas. London, New York, New Rochelle, Melbourne, Sydney: Cambridge University Press, 1982.
WEINSTOCK, Herbert: Donizetti and the World of Opera in Italy, Paris and Vienna in the First Half of the Nineteenth Century. London: Methuen and Comp., 1963.
BLACK, John: The Italian Romantic Libretto: A Study of Salvadore Cammarano. Edinburgh: Edinburgh University Press, 1984.
SURÝ, Tomáš: Problematika žánrovosti a jej odraz v talianskej komickej opere. Publikované online
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

45. Zabudnutí majstri predverdiovskej opery: Niccolò Antonio Zingarelli, Simone Mayr, Giovanni Pacini, Severio Mercadante, Giacomo Panizza, Federico Ricci, Luigi Ricci atď. Slohové premeny súvisiace s dielom Severia Mercadanteho (snaha o reformu rossiniovskej solity formy).

MILHOLT, Thomas: Le opere dimenticate del melodramma italiano (1800-1850). Ravenna: Giorgio Pozzi Editore, 2014.

46. Francúzska veľká opera (grand opéra): definícia, znaky, autori a diela (Meyerbeer, Halevy, Berlioz). Transfery veľkej opery do národných škôl (opera-ballo a iné).

BECKER, Heinz: Giacomo Meyerbeer. Praha : Academia, 1996
DAHLHAUS, Carl: Kritika Meyerbera a její motivy. In: Hudební věda 1984, s. 303-309
DOHRING, Sieghard: Giacomo Meyerbeer : Grand opéra jako drama idejí. In. Hudbení véda 1984, s. 310-322.
POSPÍŠIL, Milan: Dramatická úloha Meyerbeerovy harmonie. In: Hudbení věda, 1984, s. 323-338.

Štvrtý semester

47. Nemecká romantická opera: východiska a trasovanie od 18. storočia, tri cesty prvej fázy nemeckej romantickej opery (Weber…),

48. Pokračovatelia v druhej fáze nemeckej romantickej opery (Marschner, Lortzing…) a dovŕšitelia (raný Wagner).

49. Talianska melodramma 40. rokov 19. storočia: Vlastenecké opery Giuseppe Verdiho.

BACHTÍK, Josef: Giuseppe Verdi: Život a dílo. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963.
MILLA, Massimo: Verdi. Milano: Rizzoli, 2001.
RESCIGNO, Eduardo: Dizionario verdiano. Milano: Rizzoli, 2001.
SOLLERTINSKIJ, Ivan Ivanovič: Giuseppe Verdi. In: SOLLERTINSKIJ, Ivan Ivanovič: Majstri a diela: Hudobné profily. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959, s. 154-267.
SOLOVCOVOVÁ, L. Verdi. Praha: Orbis, 1952.
SOUTHWELL-SANDER, Peter: Verdi. Bratislava: Champagne Avantgarde, 1995.
VERDI, Giuseppe: Životopis v dopisech. Praha: Topičova edice, 1944.
WEAVER, William: Verdi: Eine Dokumentation. Berlin: Henschelverlag, 1980.

50. Talianska opera 50. rokov 19. storočia: Giuseppe Verdi a primo realismo. Koncepcia hudobnej drámy all´italiana.

detto 40

51. Koncepcia hudobnej drámy u Richarda Wagnera.

BURIAN, Karel Vladimír: Carl Maria von Weber. Praha: Supraphon, 1970.
HEERE, Franz: Ludvík II. Bavorský: Jeho život, jeho země, jeho doba. Praha: Ikar, 2010.
JAROĆINSKI, Stefan: Totálne umelecké dielo (Wagner a Nietzsche). In: Slovenská hudba 1/1994, s. 125-134.
KUČERA, Jan P.: Richard Wagner: Drama zrozené hudbou. Praha/Litomyšl: Paseka, 1995.
MANN, Thomas: O veľkosti a utrpení Richarda Wagnera. Bratislava: Opus, 1976.
MAGEE, Bryan: Wagner a filosofie. Praha: BBart, 2004.
NIETZSCHE, Friedrich: Zrod tragédie z ducha hudby, Prípad Wagner, Nietzsche proti Wagnerovi. Bratislava: Národné divadelné centrum, 1998-
NEJEDLÝ, Zdeněk: Richard Wagner: Zrození romantika. Praha: Státní hudbení vydavatelství, 1961.
SHAW, Bernard: Dokonalý wagnerovec. Bratislava: Opus, 1981.
ŠEDIVÁ, Viera: Richard Wagner. Bratislava: Štátne hudobné vydavateľstvo, 1966.
WAGNER, Richard: Opera a drama. Praha: Státní opera, 2002.
WAGNER, Richard: Muj život. Praha: Národní divadlo, 2007.
WAGNER, Richard: O hudbě a o umění. Praha: Statní nakladatelství krásne literatury, hudby a umění, 1959.

52. Opéra lyrique: línia s klasickými námetmi (Gounod, Thomas, Massenet) a línia s exotickými námetmi (Gounod, Bizet, Saint-Saens, Massenet).

HARDING, James: Gounod. New York: Stein and Day, 1973.
IRVINE? Demar: Massenet: A Chronicle of His Life and Times. Portland: Amadeus Press, 1994.

53. Giovane scuola: opera „scapigliatury“ (Boito, Ponchielli, Faccio).

ABBATEOVÁ, Carolyn – PARKER, Roger: Dějiny opery : Posledních 400 let. Praha : Argo, 2017.

54. Giovane scuola: verismo: Mascagni, Leoncavallo. Verismo mimo Talianska (D´Albert, Massenet, Charpentier).

55. Giovane scuola: Giacomo Puccini.

BUDEN, Julien: Puccini: His Life and Works. Oxford: Oxford University Press, 2005.
BURIAN, Karel V.: Puccini a jeho doba. Praha : Panton, 1968.
BÓKAY, János: Puccini. Bratislava : Tatran, 1976.
FRACCAROLI, Arnaldo: Život Giacoma Pucciniho. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1958.
KRIŠKA, Branislav: Giacomo Puccini : Kontrasty verizmu. Bratislava : Supraphon, 1970.
SCHWARTZ, Arman – SENICI, Emanuele (edit.): Giacomo Puccini and His World. Princeton: Princeton University Press, 2016.

56. Národné školy ako problém opery 19. storočia: hľadanie národného idiómu, inaugračné predstavenia a nové divadlené budovy, opera a politikum.

57. Národné školy: Rusko: Glinka, Čajkovskij, Rimskij-Korsakov, Rachmaninov, Stravinskij, Šostakovič, Prokofiev).

BERBEROVÁ, Nina: Čajkovskij. Praha: Klub přátel ruské písemnosti, 2000.
PRIBEGINOVÁ, Galina Alexejevna: P. I. Čajkovskij. Bratislava: Opus, 1990.
KUNIN, Josif Filippovič.: Peter Iľjič Čajkovskij. Bratislava: Štátne hudobné vydavateľstvo, 1962.
KUNIN, Josif Filippovič: Rimskij-Korsakov. Bratislava: Opus, 1985.
KUČERA, Václav: Musorgskij : Hudba života. Praha: Státní nakaldatelství krásne literatur, hudby a umění, 1959.
IZAKOVIČ, Ivan: Geniálny diletant. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1989.

58. Národné školy: Uhorsko: Jozef Chudý zo Slovenska ako tvorca prvej maďarskej opery, Erkel, Kodály, Bella, Bartók.

BACHTÍK, Josef: XIX. Století v hudbě. Praha: Supraphon, 1970.
EINSTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989.
HOZA, Štefan: Opera na Slovensku 1+2. Martin: Osveta, 1953.
ELSCHEK, Oskár: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1996.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
VAJDA, Igor: Slovenská opera. Bratislava: Opus, 1988.

59. Národné školy: Česko (Smetana, Dvořák, Fibich, Janáček, Martinů).

60. Národné školy: Poľsko: Matej Kamenický zo Slovenska (Kamienski) ako tvorca prvej poľskej opery, Moniuszko, Szymanowski.

61. Národné školy: Španielsko (Falla) + zarzuella.

62. Viktoriánska opera 19. storočia a pokračovanie anglickej opery v 20. storočí: William Vincent Wallace, Michael William Balfe, Gilbert a Sullivan, Benjamin Britten, Douglas Gamley.

63. Národné školy: USA: Howard Hanson, Giancarlo Menotti, Samuel Barber, Georges Gershwin, Leonard Bernstein, Scott Wheeler.

SCHERER, Barrymore Laurence: A History of American Classical Music. Naxos Books, 2007.

64. Operné koncepty a trasy vývoja opery v 20. storočí: Debussy, Strauss, Bartók, Janáček, Schönberg.

TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha: Paseka, 2001.
ŠTEPÁNEK, Vladimír: Francouzská moderní hudba. Praha/Bratislava: Supraphon, 1967.

65. Nemecká opera po Wagnerovi: Goldmark, Humperdinck, Richard Strauss.

66. Talianska opera okolo a po roku 1900: Umberto Giordano, Francesco Cilea, Franco Leoni, Italo Montemezzi, Riccardo Zandonai, Ermmano Wolf-Ferrari, Ottorino Resphigi, Franco Alfano, Ildebrando Pizzeti, Salvatore Sciarino.

67. Francúzska opera po roku 1900: symbolizmus a impresionizmus ako uzmelekcé trendy, ich možný transfer do hudobného divadla, hnutie „ars gallica“. Operná tvorba autorov: Claude Debussy, Maurice Ravell, Ottorino Resphigi, Gabriel Fauré, Ernest Chausson, George Enescu. Relácie a odlišnosti v ich kompozičných rukopis a dramaturgických konceptoch.

68. Kľúčové momenty opery druhej polovice 20. storočia 1: technika „Klangkomposition“: Bernd Alois Zimmermann: Die Soldaten (1965)

69. Kľúčové momenty opery druhej polovice 20. storočia 2: minimalizmus: John Adams, Philipp Glass

70. Thomas Adés.

71. Slovenská operná škola: Ján Levolaslav Bella, Viliam Figuš-Bystrý, Ján Cikker, Eugen Suchoň, Juraj Beneš, Juraj Hatrík, Ľuboš Bernáth).

HOZA, Štefan: Opera na Slovensku 1+2. Martin: Osveta, 1953.
ELSCHEK, Oskár: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV. 1996.
TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
VAJDA, Igor: Slovenská opera. Bratislava: Opus, 1988

72. Literárne poetiky vplyvy na operu: starovek (Aristoteles), manierizmus (Shakespeare), raný barok (Striggio), klasicizmus 17. storočia (Corneille, Racine, Quinault), 18. storočie (Zeno, Metastasio), nemecká klasika (Schiller), francúzsky a taliansky romantizmus (Hugo, Scribe, Romani, Solera, Piave), realizmus (Dumas), Wagner, naturalizmus (Zola), strapatosť (Boito, Praga), verizmus (Verga), Hofmannstahl atď.

73. Ária a recitatív: podoby sólového vokálneho výstupu v 17. až 21. storočí.

74. Hlasové odbory a ich špecifikácia.

aktualizované: 5. 2. 2024