PDF

Odborná literatúra v anglickom jazyku k téme umelecká pieseň“

  1. SADIE, Stanley (edit.): The New Grove Dictionary of Music and Musicans. Zv. 14 (heslo „Lied“), . London: Grove, 2001, s. 662-684.
  2. KIMBALL, Carol: Song: A Guide to Art Song Style and Literature. Wisconsin: Hal Leonard, 2005.
  3. MEISTER, Barbara: An Introduction to the Art Song, New York, New York: Taplinger, 1980.
  4. ELLIOTT, Martha: Singing in Style: A Guide to Vocal Performance Practices. Yale University Press. 2006.
  5. EMMONS, Shirlee – STANLEY, Sonntag: The Art of the Song Recital. New York: Schirmer Books, 1979.
  6. HALL, James Husst: The Art Song, Norman, Oklahoma: University of Oklahoma Press, 1953.
  7. IVEY, Donald: Song: Anatomy, Imagery, and Styles, New York: The Free Press, 1970.
  8. PARSONS, James: The Cambridge Companion to the Lied. Cambridge Companions to Music. Cambridge: Cambridge University Press, 2004.

Skúška: termíny skúšok: termín sa dohodne individuálne najneskôr štrnásť dní pred koncom semestra.

Podmienky ku skúške:

  1. absolvovanie prednášok zimného semestra,
  2. absolvovanie priebežného hodnotenia (ak prebieha),
  3. účasť aspoň na jednej exkurzii počas akademického roka (ak sa organizuje).

Priebeh a forma skúšky: ústna odpoveď z prebratých tém v trvaní 30´.

Pri odpovedi sa od študenta požaduje preukázanie znalosti v problematike:

  1. stanovením determinantov problematiky, základných znakov a princípov,
  2. vokálnych, inscenačných a prípadne kompozičných špecifík a odchýlok,
  3. poznaním konkrétnych autorov a signifikantných kompozícií, ktoré ten-ktorý vokálny druh, formu alebo javiskový typ reprezentujú.
  4. Pri príkladoch z sólovej vokálnej literatúry sa študent musí zamerať na svoj vlastný hlasový odbor.
  5. Študent si otázky žrebuje.

Výsledky vzdelávania:

  1. Študent po absolvovaní prednášok dokáže samostatne stanoviť determinanty problematiky, základné znaky, princípy, vokálne, hudobné, kompozičné a interpretačné špecifiká a odchýlky tej-ktorej piesňovej školy.
  2. Svoje znalosti preukáže poznaním konkrétnych autorov a signifikantných kompozícií.
  3. Získané poznatky mu pomôžu porozumieť miestu sólovej piesne vo vývoji európskej hudby a kultúry, aby našiel odpoveď na otázku, akým spôsobom jednotliví autori pracovali, prečo si zvolili tento spôsob a čo chceli svojím umením povedať. 

SYLABUS NA PRVÝ SEMESTER:

PREDKLASICKÝ STAROVEK:

Starozákonné piesňové formy: Davidove a Šalamúnove žalmy, Šalamúnova Pieseň piesní. Problematika notácie. Problematika melodiky a pod.
– Najznámejší interpreti a súbory: Suzanne Haïk-Vantoura (1912-2000)

Literatúra:

  1. Sväté Písmo starého a nového zákona. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2007: úvodné štúdie k častiam Žalmy a Pieseň piesní.
  2. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  3. ČERNÝ, Miroslav K.: Hudba antických kultur. Praha: Academia, 2006.
  4. Texty v bookletoch v príslušných CD nahrávkach.

KLASICKÝ STAROVEK:

Formy vokálnej hudby v starovekom gréckom svete:
– Význam vzťahu slova a jeho zhudobnenie v estetických predstavách starovekého Grécka 5. storočia pred Kristom (Platón: Štát),
– podoby, funkcie, textové schémy a kompozičné schémy.
– Formy vokálnej hudby: svadobné spevy, pohrebné spevy, ….
– Problematika sólového verzus kolektívneho vokálneho prejavu. Rapsódovia. Agóny rapsódov.
– Problematika záznamu starovekej hudby, možnosti jej oživovania (spevný a melodramatický spôsob prednesu).
– Najznámejší interpreti a súbory: Petros Tabouris, Gregorio Paniagua a súbor Atrium Musicae de Madrid, Ensemble Melpomen a pod.

Literatúra:

  1. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  2. ČERNÝ, Miroslav K.: Hudba antických kultur. Praha: Academia, 2006.
  3. CANFORA, Luciano: Dějiny řecké literatury (třetí, revidované a doplněné vydání). Praha: KLP, 2009.
  4. VANTUCH, Anton: Homér a homérsky svet. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960.

Formy vokálnej hudby v starovekom rímskom svete:

Literatúra:

  1. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  2. ČERNÝ, Miroslav K.: Hudba antických kultur. Praha: Academia, 2006.
  3. CONTE, Gian Biagio: Dějiny římské literatury. Praha: KLP, 2003.

RANÝ STREDOVEK

– Kresťanský staroveký Rím: Boëthius a jeho spis Úvod do hudby.
– Svetská a cirkevná jednohlasná pieseň v latinskom jazyku.
– Byzantské spevy: najznámejší interpreti a súbory: Sister Marie Keyrouz (1963)
– Mozarabské spevy

Literatúra:

  1. Boëthius: Úvod do hudby. In: Boëthius: Poslední Říman. Praha: Vyšehrad, 1982, s. 151-158.
  2. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  3. TARUSKIN, Richard: Oxford History of Western Music 1.: The Earliest Notations to the Sixteenth Century. Oxford University Press, 2005.
  4. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  5. HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007.
  6. MARINČÁK, Šimon: Kapitoly z dejín byzantskej hudby. Bratislava: Dobrá kniha, 1998.
  7. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila a kol.: Dějiny Byzance. Praha: Academia, 1992.
  8. DOSTÁLOVÁ, Růžena: Byzantská vzdělanost. Praha: Vyšehrad, 1990.

VRCHOLNÝ STREDOVEK (ROMÁNSKA DOBA)

Francúzski trubadúri (Provensálsko, Okcitánsko), truvéri (severné Francúzsko) a menestreli 12. a 13. storočia:
– Guillaume IX. de Poitiers/Viliam IX., knieža z Poitiers a vojvoda akvitánsky (1071-1127) a počiatky rytierskej spievanej poézie.
– Aliénor d’Aquitaine/Eleonóra Akvitánska (asi 1124-1204) a jej dvorské umenie, dvory lásky.
– Aristokratické dvory niektorých detí Aliénor Akvitánskej ako nové centrá rozvoja svetskej umeleckej piesne: Richard Cœur de Lion/Richard Levie srdce (1157-1199), Marie de France (1145-1198), Geoffroy II de Bretagne (1158-1186) .
– Trubadúri 12. storočia a ich dielo: Marcabru (činný v rokoch 1130-1150), Jaufre Rudel (zomrel po 1147), Giraut de Bornelh (okolo 1138-1215), Bernart de Ventadorn (okolo 1135-okolo 1195), Bertran de Born (narodený v 40. rokoch 12. storočia-1215), Gaucelm Faidit (okolo 1156-okolo 1209). Peire Vidal (1175 – † 1205), Raimbaut de Vaqueiras (činný od 1180-zomrel 1207)
– Truvéri 12. storočia a ich dielo: Gace Brulé (okolo 1160-po 1213), Blondel de Nesle (okolo 1155-1202), Le Chastelain de Couci (…),
– Turvéri 13. storočia a ich dielo: Theobald I., kráľ Navarry (1201-1253), Guiot de Dijon (činný 1215-1225), Adam de la Halle (približne 1240-1285/1288).
– Truvéri-križiaci a ich dielo: Conon de Béthune (pred 1160-1219), Thibaut IV. de Champagne (1201-1253).
– Známi menestreli-žongléri: Marcabru z Poitires
– Poslední trubadúri z 13. storočia: Guiraut Riquier (okolo 1230-1292)

TREBA ZARADI´T: Jauré Rude,

Dve línie vývoja sólovej vokálnej hudby francúzskych trubadúrov a truvérov:

  1. Piesne o činoch (chanson de geste) = Jean Bodel (okolo 1165-okolo 1210).
  2. piesne o láske = a ich typológia
  • Formy francúzskej sólovej svetskej vokálnej hudby:
  • Formy francúzskej sólovej cirkevnej vokálnej hudby:
  • Sólové vokálne výstupy vo formách stredovekého náboženského divadla:
  • Sólové vokálne výstupy vo formách stredovkého svetského divadla:

Zbierky katolíckych náboženských piesní 13. storočia vychádzajúcej zo svetskej hudby. Problém laicizácie náboženskej hudby. Vzťah umeleckej piesne ku katolíckemu kultu. Vzťah umeleckej piesne k ľudovej piesni.

  1. zbierka Les Miracles de Nostre-Dame (1218-1233), autor: Gautier de Coincy (1177-1236)
  2. zbierka Cantigas de Santa Maria (1252-1284), autor kastílsky kráľ Alfonso X. el Sabio (1221-1284)+ jedna z najväčších zbierok jednohlasých (sólových) piesní zo stredoveku, v každej piesni je zmienka o Panne Márii a každá desiata pieseň je hymnou.
  3. zbierka Laudario di Cortona (druhá polovica 13. storočia): chvály z františkánskeho okruhu: laudi spirituali, laudi volgare

Literatúra ku kultúre románskej doby:

  1. DAVY, Marie-Madeleine: Románska symbolika: Duch 12. století. Praha: Malvern, 2014.
  2. LE GOFF, Jacques: Kultúra stŕedověké Evropy: Praha: Odeon, 1991.
  3. DE ROUGEMONT, Denis: Západ a láska. Bratislava: Kalligram, 2001.
  4. WEIROVÁ, Alison: Eleonora Akvitánská. Brno: BB/art, 2020.
  5. FLORI, Jean: Eleanora Akvitánská: Vzpurná královna. Praha: Argo, 2014.
  6. FLORI, Jean: Richard Lví srdce. Praha: Argo, 2016.
  7. OBERMEIER, Siegfried: Richard Levie srdce. Bratislava: Ikar, 1999.

Literatúra k hudbe románskej kultúry:

  1. TARUSKIN, Richard: Oxford History of Western Music 1.: The Earliest Notations to the Sixteenth Century. Oxford University Press, 2005.
  2. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  3. HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007.
  4. ERISMANN, Guy: Cesta francouzského šansonu: Od středověku po dnešek. Praha: Supraphon, 1988.

Nemeckí minnesängeri 12. až 14. storočia: idea dlhého prerozprávaného príbehu, princíp nekonečnej melódie
– Minnesängeri 12. storočia: Dietmar von Aist (1115-1171), Wolfram von Eschenbach (asi 1170-asi 1220), Walther von der Vogelweide (1170-1230).
– Minnesängeri 13. storočia: Walther von der Vogelweide (1170-1230), Neidhart von Reuental (okolo roku 1190-pred rokom 1236/1237), Konrad von Wurzburg (1225/1230-1287), Bruder Wernher (1225-1250), Tannhäuser (činný v rokoch 1245 až 1265), Frauenlob (1250/1260-1318), Robin (13. storočie).
– Minnesängeri 14. storočia: Konrad Marner (1270-?), Der Urverzagte (1280-?), Albrecht Lesch (?-1393).

ZARADIŤ: Reinhart von Meisen

Zbierky nemeckej proveniencie:
– Zbierka Carmina burana (okolo 1230)

14. STOROČIE – FRANCÚZSKO (NESKORÝ STREDOVEK, GOTICKÁ DOBA)

  1. Philippe de Vitry (1291-1361). Traktát Ars nova (1322).
  2. „Posledný truvér“ Guillaume de Machaut (okolo 1300-1377), rozvoj foriem vokálnej sólovej hudby: tri hlavné formes fixes chansonov (básnické a zároveň kompozičné schémy): ballade, virelai, rondeaux.
  3. Lais

Literatúra:

  1. TARUSKIN, Richard: Oxford History of Western Music 1.: The Earliest Notations to the Sixteenth Century. Oxford University Press, 2005.
  2. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  3. HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007.
  4. ERISMANN, Guy: Cesta francouzského šansonu: Od středověku po dnešek. Praha: Supraphon, 1988.

14. STOROČIE – NEMECKO 2 (NESKORÝ STREDOVEK, GOTICKÁ DOBA)

  1. Svätá ríša rímska: Monch von Salzburg (14. storočie)
  2. Svätá ríša rímska: Oswald von Wolkenstein (okolo 1376-1445)

Literatúra:

  1. TARUSKIN, Richard: Oxford History of Western Music 1.: The Earliest Notations to the Sixteenth Century. Oxford University Press, 2005.
  2. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  3. HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007.
  4. ERISMANN, Guy: Cesta francouzského šansonu: Od středověku po dnešek. Praha: Supraphon, 1988.
  5. DE SANCTIS, Francesco: Dějiny italské literatury. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1959.
  6. CHABÁS, Juan: Dějiny španělské literatury. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1960.
  7. CRAIG, Hardin: Dějiny anglické literatury I.+II. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1963.

Interpreti a súbory špecializujúci sa na stredovekú hudbu: David Munrow (The Early Music Consort of London), Marcel Péres (Ensemble Organum), Paul van Nevel (Huelgas-Ensemble), Christopher Page (Gothic Voices), Paul Hillier, Emmanuel Bonnardot (Alla francesca), Palatino87 atď.

14. STOROČIA – ITÁLIA (ARS NOVA/TRECENTO/PROTORENESANCIA)

  1. Nové formy básnických skladieb a ich vplyv na sólovú piesňovú tvorbu.
    – Francesco Petrarca (1304-1374): Canzoniere (tlačené vydanie 1470)
  2. Ars nova a sólová piesňová tvorba 14. storočia: zrod italianity a kantilény
    – Magister Piero (pred 1300-po 1350): madrigaly
    – Giovanni da Firenze = Giovanni da Cascia (zomrel 1351)
    – Gherardello da Firenze = Niccolò di Francesco (1320/1325-1362/1363)
    – Donato da Firenze = Donato da Cascia (narodený medzi 1350 a 1370)
    – Lorenzo da Firenze = Lorenzo Masi (zomrel 1372/1373)
    – Antonio „Zacara“ da Teramo (okolo 1350/1360 – medzi 1413 a 1416)
    – Andrea da Firenze (zomrel 1415)
    – Jacopo da Bologna (pred 1340-1360)
    – Vincenzo da Rimini (?-?)
    – Niccolò da Perugia (?-?)
  3. Francesco Landini (1325/1335-1397) ako vrcholný predstaviteľ italskej ars novy v oblasti sólovej piesňovej tvorby. Miesto melizmatického a sylabického spevu v jeho tvorbe. Nová kvalita vokálnej italianity. Téma lásky v jeho tvorbe. Textové predlohy.
  4. Formy italskej sólovej svetskej hudby 14. storočia: ballata, virelai, sólový madrigal, caccia.
  5. Interpreti a súbory špecializujúci sa na stredovekú hudbu: Anonymus4,

Literatúra:

  1. TARUSKIN, Richard: Oxford History of Western Music 1.: The Earliest Notations to the Sixteenth Century. Oxford University Press, 2005.
  2. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  3. HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007.
  4. DE SANCTIS, Francesco: Dějiny italské literatury. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1959.

SYLABUS NA DRUHÝ SEMESTER

ITÁLIA 15. STOROČIA (RANÁ RENESANCIA)

  1. Renesančné dvory ako podporovatelia skladateľov svetskej sólovej piesňovej tvorby:
    – Rodina Gonzaga v Mantove:
    – Rodina Medici vo Florencii: typológia pisení podľa príležitosti (calendimaggio, spagna, canti carnascialeschi, carnovale con Crociffiso)
    – Rodina D´Este vo Ferrare a v Mantove: Marchetto Cara (1465-1525), Bartolomeo Tromboncino (okolo 1470-okolo 1535), Francesco Spinacino (činný okolo 1507), Diomedes (činný okolo 1508), Eustachio Romano (činný medzi rokmi 1500 až 1525).
    – Rodina… v Neapole:
  2. Formy italskej sólovej svetskej hudby 15. storočia: barzelletta, strambotto, lauda, capitolo.
  3. Literárne zdroje ranej európskej piesne: Angelo Poliziano, Lorenzo Magnifico,
  4. Interpreti a súbory špecializujúci sa na stredovekú hudbu: Súbor Circa 1500
  5. Nemecká piesňová tvorba 15. storočia:
    – Das Lochamer Liederbuch (prvý nemecký liederbuch), 50. roky 15. storočia
    – Das Glogauer Liederbuch (1480)
    – Heinrich Isaac, zvaný il Tedesco (okolo 1450/55-1517)

Literatúra (Mantova):

  1. MAYER BROWN, Howard – STEIN, Louse K.: Hudba renesancie. Bratislava: Hudobné centrum, 2012.
  2. SANDERS, Donald: Music at the Gonzaga Court in Mantua. Lexington Books, 2012.
  3. BELLONCIOVÁ, Maria: Tajomstvá Gonzagovcov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1978.
  4. PIRROTTA, Nino – POVOLEDO, Elena: Music and Theatre from Poliziano to Monteverdi. Cambridge University Press, 1982.

Literatúra (Ferrara):

  1. LOCKWOOD, Lewis: Music in Rennaisance Ferrara1400-1505. London: Clarendon Press, 1984.

Literatúra (Florencia):

  1. HIBBERT, Christopher: Vzestup a pád rodu Medici. Praha: Lidové noviny, 1997.
  2. BELLO

Literatúra (Neapol):

  1. ATLAS, Allan W.: Music at the Aragonese Court of Naples. Cambridge University Press, 2008.
  2. DYKAST, Roman: Hudba věku  melancholie. Praha: Togga, 2005.
  3. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  4. HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007.

16. STOROČIE V EURÓPE (RENESANČNÁ DOBA A MANIERIZMUS)

Nemecká renesančná svetská piesňová tvorba 16. storočia: pôvodné tenorlied a jej znaky, premena zo sólového a viachlasnú formu
– Paul Hofhaimer (1459-1537)!!!
– Ludwig Senfl (okolo 1486 – 1542/1543)
– Hans Kotter (1480-1541)
– Hermann Finck (1527-1558): Svadobné piesne (1555)
– Johannes Keutzenhoff (?-?)
– Arnold von Bruck (okolo 1500- 1554)
– Georg Rhaw (1488-1548)
– Gregor Meyer (?-1576)
– Elias Nikolaus Ammerbach (okolo 1530-1597)

ITÁLIA PRVEJ POLOVICE 17: STOROČIA (RANÝ BAROK)

Monódia. Giulio Caccini, zvaný Giulio Romano (1551-1618): Le nuove musiche (1601. 1602, 1614)

Literatúra:

  1. RACEK, Jan: Slohové problémy italské monodie. Praha: Melantrich, 1938.
  2. BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.

ŽIDOVSKÁ PIESŇOVÁ TVORBA 15. AŽ 17. STOROČIA

– Sefardské piesne
– Itália: Salamone Rossi (približne 1570-1630

PIESŇOVÁ TVORBA 17. A PRVEJ POLOVICE 18. STOROČIA (STREDNÝ, VRCHOLNÝ A NESKORÝ BAROK)

Piesňová tvorba v Anglicku:

  1. John Dowland
  2. Thomas Campion
  3. Henry Purcell

Air de cour vo Francúzsku: autori a diela:

  1. Adrian Le Roy (c.1520 – 1598)
  2. Nicolas de La Grotte (1530 – c.1600)
  3. Charles Tessier (ca.1550 – after 1604)
  4. Jacques Mauduit (1557 – 1627)
  5. Pierre Guédron (c.1570 – c.1620)
  6. François Richard (c.1585 – 1650)
  7. Antoine Boësset (1586 – 1643)
  8. Étienne Moulinié (c.1600 – c.1669)
  9. Jean de Cambefort (c.1605 – 1661)
  10. Jacques de Gouy (c.1610 – after 1650)
  11. Bénigne de Bacilly (c.1625–1690)
  12. Joseph Chabanceau de La Barre (1633–1678)
  13. Gabriel Bataille (c.1575 – 1630)
  14. Michel L’Affilard (c.1656 – 1708)
  15. Jean-Baptiste Drouard de Bousset (1662–1725)

Handel: Deväť nemeckých árií.

Odborná literatúra v anglickom jazyku k téme „umelecká pieseň“:

  1. SADIE, Stanley (edit.): The New Grove Dictionary of Music and Musicans. Zv. 14 (heslo „Lied“), . London: Grove, 2001, s. 662-684.
  2. KIMBALL, Carol: Song: A Guide to Art Song Style and Literature. Wisconsin: Hal Leonard, 2005.
  3. MEISTER, Barbara: An Introduction to the Art Song, New York, New York: Taplinger, 1980.
  4. ELLIOTT, Martha: Singing in Style: A Guide to Vocal Performance Practices. Yale University Press. 2006.
  5. EMMONS, Shirlee – STANLEY, Sonntag: The Art of the Song Recital. New York: Schirmer Books, 1979.
  6. HALL, James Husst: The Art Song, Norman, Oklahoma: University of Oklahoma Press, 1953.
  7. IVEY, Donald: Song: Anatomy, Imagery, and Styles, New York: The Free Press, 1970.
  8. PARSONS, James: The Cambridge Companion to the Lied. Cambridge Companions to Music. Cambridge: Cambridge University Press, 2004.

SYLABUS NA TRETÍ SEMESTER

PIESŇOVÁ TVORBA PRELOMU 18 A 19. STOROČIA (VRCHOLNÝ KLASICIZMUS)

  1. Literárne zdroje ranej európskej piesne 18. storočia.
  2. Sólová pieseň v 18. storočí: snaha o špecifikáciu piesne a jej vymedzenie voči opernej árii.
  3. Románske piesňové školy 1 (Taliansko).
  4. Románske piesňové školy 2 (Francúzsko).
  5. Románske piesňové školy 3 (Španielsko).
  6. Nemecká piesňová škola (Berlínska piesňová škola, Švábska piesňová škola, Viedenská piesňová škola).
  7. Piesňové školy slovanských národov (Rusko, Poľsko).
  8. Piesňové školy slovanských národov 1 (Česko).

Literatúra:

  1. ROSEN, Charles: Klasicizmus: Haydn, Mozart, Beethoven. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  2. LOCKWOOD, Lewis: Beethoven: Hudba a život. Praha: BB/art, 2005.
  3. ECKERMANN, Johann Peter: Rozhovory s Goethem. Bratislava: SVKL, 1960.

SOLOVÁ PIESEŇ V 19. STOROČIA

  1. Literárne zdroje ranej európskej piesne 19. storočia.
  2. Románske piesňové školy 1 (Taliansko).
  3. Románske piesňové školy 2 (Francúzsko).
  4. Románske piesňové školy 3 (Španielsko).
  5. Nemecká piesňová škola (Viedenská piesňová škola).
  6. Piesňové školy slovanských národov 1 (Rusko, Poľsko).
  7. Piesňové školy slovanských národov 2 (Česko).

Nemecká Lied:
– Literáti: Wackenroder, Tieck, Jean Paul
– Franz Schubert: Die schone Mullerin (1823)
– Franz Schubert: Vier Canzonen, D 688 (1820)
– Robert Schumann: Diechterliebe (1840)
– Sólová pieseň v 19. storočí: nemecká Lied: Schubert, Schumann.
5. Sólová pieseň v 19. storočí: nemecká Lied: Mahler, Wolf.

Ruské romance:

Piesňová tvorba talianskych skladateľov 19: storočia:
– Giachino Rossini:
– Vincenzo Bellini:
– Gaetano Donizetti:
– Giuseppe Verdi:
– Giacomo Puccini:
– Francesco Tosti:

Literatúra:

Prvá polovica 19. storočia:

  1. BACHTÍK, Josef. 1970 XIX. století v hudbe. Praha / Bratislava: Supraphon, 1970. .
  2. EISTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989.
  3. WHITTON, Kenneth: Lieder: An Introduction to German Song, London: Julia MacRae, 1984.
  4. HALLMARK, Rufus (ed): German Lieder in the Nineteenth Century. New York: Schirmer Books, 1996.
  5. MICHALKOVÁ, Ľudmila: Krehkosť a monumentálnosť 1. (Krehkosť): K vzťahu piesne a symfónie v hudbe 19. storočia. Bratislava: Hudobné centrum, 2021.
  6. KREMNEV, Boris: Schubert. Bratislava: Obzor, 1976.
  7. VITÁLOVÁ, Zuzana : Po stopách Franza Schuberta. Bratislava: Slovenská spoločnosť Franza Schuberta, 1997.
  8. SCHUMANN, Robert: O hudbě a hudebnících. Praha: SNKLHU, 1960.
  9. LAUX, Karl: Schumann. Bratislava: Opus, 1986.
  10. FISCHER-DIESKAU, Dietrich: Robert Schumann: Words and Music. Portland, Oregon: Amadeus Press, 1988.

Druhá polovica 19. storočia:

  1. BLAUKOPF, Karl: Gustav Mahler: Současník budoucnosti. Praha : H&H, 1988.
  2. MAHLER, Gustav: Dopisy. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1962.
  3. ROLLAND, Romain: Hugo Wolf. In: Hudobníci prítomnosti. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960.
  4. JOUENS, Susan: Hugo Wolf: The Vocal Music. Princeton / New Jersey 1992.
  5. ERHARDT, Ludwik: Brahms. Bratislava: Opus, 1986.

ŠTVRTÝ SEMESTER

TRASOVANIE VÝVOJA SÓLOVEJ PIESNE V 20. STOROĆÍ

  1. Literárne zdroje ranej európskej piesne 20. storočia. Literárne poetiky a ich vplyv na hudobnú tvorbu.
  2. Románske piesňové školy 1 (Taliansko).
  3. Románske piesňové školy 2 (Francúzsko).
  4. Románske piesňové školy 3 (Španielsko).
  5. Nemecká piesňová škola (Druhá viedenská škola).
  6. Piesňové školy slovanských národov 1 (Rusko, Poľsko).
  7. Piesňové školy slovanských národov 2 (Česko).
  8. Piesňové školy slovanských národov 3 (Slovensko).

Literatúra:

20. storočie:

  1. NOVÁČEK, Zdenko: Sprievodca hudbou 20. storočia. Bratislava: Obzor, 1969.
  2. VYSLOUŽIL, Jiří: Hudobníci 20. storočia. Bratislava: Opus, 1981.
  3. KRAUSE, Ernst: Richard Strauss. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1959.

Literatúra k dejiny slovenskej hudby:

  1. DEJINY SLOVENSKEJ HUDBY. Bratislava: SAV, 1957.
  2. ELSCHEK. Oskár: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1996.
  3. BURLAS, Ladislav – ELSCHEK, Oskár (edit.): A history of Slovak music from the earliest times to the present. Bratislava: Veda, 2003
  4. RYBARIČ, Richard: Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku 1 (Stredovek, renesancia, barok). Bratislava: Opus, 1984.
  5. BURLAS, Ladislav a kol.: Hudba na Slovensku v 17. storočí. Bratislava: SAV, 1954.
  6. MÚDRA, Darina: Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku 2 (Klasicizmus). Bratislava: Opus, 1993.

Dejiny literatúry:

  1. ENCYKLOPÉDIA LITERÁRNYCH DIEL. Bratislava: Obzor, 1989.
  2. ŠMATLÁK, Stanislav: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava: Tatran, 1988.
  3. PIŠÚT, Milan a kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava: Obzor, 1984.
  4. ŽILKA, Tibor: Poetický slovník. Bratislava: Tatran, 1987.

Copyrighted Material: © doc. PhDr. Tomáš Surý, ArtD. 2006-2024

aktualizované: 5. 2. 2024