image_pdfimage_print

Základná literatúra v slovenskom jazyku (ďalšia literatúra je vpísaná k jednotlivýchm témam):

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
  • BURLAS, Ladislav: Formy a druhy hudobného umenia. Praha/Bratislava: Supraphon, 1967.
  • EINSTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989.
  • HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2009.
  • HRČKOVÁ, Naďa (edit.): Dejiny hudby VI. : Hudba 20. storočia 1+2. Bratislava: Ikar, 2005 + 2006.
  • MAYER Brown, Howard – STEIN, Louise K.: Hudba v renesancii. Bratislava: Hudoné centrum, 2013.
  • NOVÁČEK, Zdenko: Sprievodca hudbou 20. storočia. Bratislava: Obzor, 1969.
  • ROSEN, Charles: Klasicizmus : Haydn, Mozart, Beethoven. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  • VYSLOUŽIL, Jiří: Hudobníci 20. storočia. Bratislava: Opus, 1981.

Skúška: termíny skúšok: termín sa dohodne individuálne najneskôr štrnásť dní pred koncom semestra.

Podmienky ku skúške:

  1. absolvovanie prednášok zimného semestra (max. 2 absencie),
  2. absolvovanie priebežného hodnotenia (ak prebieha),
  3. účasť aspoň na jednej exkurzii počas akademického roka (ak sa organizuje).

Priebeh a forma skúšky: ústna odpoveď z prebratých tém v trvaní 30´.

Pri odpovedi sa od študenta požaduje preukázanie znalosti v problematike:

  • stanovením determinantov problematiky, základných znakov a princípov,
  • vokálnych, inscenačných a prípadne kompozičných špecifík a odchýlok,
  • poznaním konkrétnych autorov a signifikantných kompozícií, ktoré ten-ktorý vokálny druh, formu alebo javiskový typ reprezentujú.
  • Pri príkladoch z sólovej vokálnej literatúry sa študent musí zamerať na svoj vlastný hlasový odbor.
  • Študent si otázky žrebuje.

***

Sylabus na celé štúdium:

Prvý semester = spoločná východisková látka s predmetom Dejiny opery:

Druhý až štvrtý semester:

Prvá téma = Omša ako liturgická forma, hudobný druh a umelecké dielo

1. Omša stredoveku a renesancie: štruktúra a jej vývoj, rané bohoslužobné spevy a židovská tradícia, podoby kresťanskej hudby pred fázou zjednotenia Gregorom Veľkým (byzantský rítus, mozarabský rítus, írsky rítus, ambrozinánsky rítus), gregoriánsky chorál, jednohlas, viachlas a jeho kompozičné podoby, Tornaiská omša, Barcelonská omša, Sorbonská omša, Omša Notre Dame).
2. Omša 17. storočí: pôvod tzv. kantátovej omše, omše so sólovým vokálnym partom, znaky kontaktov svetskej a cirkevenj hudby.
3. Barokové omša prvej polovice 18. storočia: Alessandro Scarlatti, J. S. Bach, Telemann…
4. Omša vrcholného klasicizmu 18. storočia: M. Haydn, J. Haydn, Salieri, Mozart, Zimermann…
5. Omša v 19. storočí: Cherubini, Weber, Beethoven, Berlioz, Rossini, Liszt, Schubert, Gounod, Dvořák, Bella, Faure, Puccini…
6. Omša v 20. storočí: Janáček, Poulenc, Bernstein, Ramirez atď.

+

7. Requiem ako liturgická forma a umelecké dielo: Requiem v stredoveku.
8. Requiem v 16. a 17. storočí (Ockeghem, Févin, Campra, Charpantier…).
9. Requiem v 18. storočí (Gossec, M. Haydn, Mozart…).
10. Requiem v 19. storočie vo Francúzsku (Berlioz, Charles Gounod, Camille Saint-Saëns…).
11. Requiem  v 19. storočí v Itálii (Donizetti, Verdi…).
12. Requiem v 19. storočí v strednej Európe (Dvořák…).
13. Requiem v 20. storočí: Gabriel Fauré, Maurice Duruflé, György Sándor Ligeti, Andrew Lloyd Webber…

Literatúra:
BURLAS, Ladislav: Formy a druhy hudobného umenia. Bratislava: Supraphon, 1967, s. 162.
LEXMANN, Juraj: Teória liturgickej hudby. Bratislava, 2015.
NEDĚLKA, Michal: Mše v soudobé české hudbě. Praha: Karolinum, 2005.
ORATORIUM, KANTÁTA A MŠE OD KLASICISMU DO SOUČASNOSTI. Praha/Bratislava: Supraphon, 1968.

***

Druhá téma = Oratórium ako hudobný druh a umelecké dielo

1. Oratórium v 17. storočí: predstavenia pápežského Ríma: dobové kontexty, Emilio de Cavalieri: Rappresentatione di Anima e di Corpo (Rím 1600).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986, s. 47, 86, 95, 180, 219, 537.
  • CAVALIERI, Emilio de: Predslov k dielu. In: Slovenská hudba (Antológia renesancia barok) 3-4/1994, s. 458-462.

2. Oratorio latino v 17. storočí: Carrisimi.

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986, s.174-185.

3. Talianske oratorio volgare po roku 1700: Antonio Caldara: Maddalena ai piedi di Cristo (Magdaléna pri Kristových nohách, 1698), talianske oratóriá G. F. Handela: Resurrezione (Vzkriesenie, 1708), Il triumfo di Tempo (Triumf času, 1707).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986, s. 438-497.

4. Oratórium v 18. storočí: anglické oratóriá G. F. Handela (Saul, Messiah, Izrael v Egypte, Jephte).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986, s. 438-497.
  • HOGWOOD, Christopher: Georg Friedrich Händel. Praha: Vyšehrad, 2015.
  • PILKA, Pavel: Trium času a pravdy. Praha: Česká Händlova společnost, 1991.
  • PEČMAN, Rudolf: Händel. Praha: Supraphon, 1985.

5. Oratórium v 18. storočí: Joseph Haydn: Die sieben letzen Worte unseres Erlosers am Kreuze (Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na Kríži, 1796).

  • ROSEN, Charles: Klasicizmus. Bratislava: Hudobné centrum, 2005, s. 343-351.

6. Oratórium v 18. storočí: Joseph Haydn: Die Schopfung (Stvorenie, 1798).

  • ROSEN, Charles: Klasicizmus. Bratislava: Hudobné centrum, 2005, s. 343-351.

7. Oratórium v 18. storočí: Joseph Haydn: Die Jahrzeiten (Ročné doby, 1801).

  • ROSEN, Charles: Klasicizmus. Bratislava: Hudobné centrum, 2005, s. 343-351.

8. Oratórium v 19. storočí: Ludwig van Beethoven: Christus am Olberg (Kristus na Olivovej hore, 1803/1811).

  • LOCKWOOD, Lewis: Beethoven: Hudba a život. Brno: BB/art, 2005, s. 279-283.

9. Oratórium v 19. storočí: Felix Mendelssohn: Paulus (1836).

  • BACHTÍK, Josef: XIX. století v hudbě. Praha / Bratislava: Supraphon, 1970, s. 181-187.
  • EISNTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989, s. 224-237.

10. Oratórium v 19. storočí: Felix Mendelssohn: Elijah (Eliáš, 1846).

  • BACHTÍK, Josef: XIX. století v hudbě. Praha / Bratislava: Supraphon, 1970, s. 181-187.
  • EISNTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989, s. 224-237.

11. Oratórium v 19. storočí: Robert Schumann: Das Paradies und die Peri (Raj a Peri, 1843).

  • BACHTÍK, Josef: XIX. století v hudbě. Praha / Bratislava: Supraphon, 1970, s. 181-187.
  • EISNTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989, s. 224-237.
  • LISZT, Franz: Robert Schumann. In: Liszt o svých současnících : Z kroniky hudebního pokroku. Praha: Státní nakladatelství krásne literatury, hudby a umění, 1956. s. 119-185.
  • LUX, Karl: Schumann. Bratislava: Opus, 1986, s. 118-125.
  • SÝKORA, Václav Jan: Robert Schumann. Praha / Bratislava: Supraphon, 1967, s. 157-164.

12. Oratórium v 19. storočí: Robert Schumann: Szenen aus Goethes Faust (Scény z Goetheho Fausta, 1844-1853)

  • BACHTÍK, Josef: XIX. století v hudbě. Praha / Bratislava: Supraphon, 1970, s. 181-187.
  • EISNTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989, s. 224-237.
  • LISZT, Franz: Robert Schumann. In: Liszt o svých současnících: Z kroniky hudebního pokroku. Praha: Státní nakladatelství krásne literatury, hudby a umění, 1956. s. 119-185.
  • LUX, Karl: Schumann. Bratislava: Opus, 1986, s. 118-125.
  • SÝKORA, Václav Jan: Robert Schumann. Praha / Bratislava: Supraphon, 1967, s. 157-164.

13. Oratórium v 19. storočí: Robert Schumann: Der Rose Pilgerfahrt (Púť ruže, 1851).

  • BACHTÍK, Josef: XIX. století v hudbě. Praha / Bratislava: Supraphon, 1970, s. 181-187.
  • EISNTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989, s. 224-237.
  • LISZT, Franz: Robert Schumann. In: Liszt o svých současnících: Z kroniky hudebního pokroku. Praha: Státní nakladatelství krásne literatury, hudby a umění, 1956. s. 119-185.
  • LUX, Karl: Schumann. Bratislava: Opus, 1986, s. 118-125.
  • SÝKORA, Václav Jan: Robert Schumann. Praha / Bratislava: Supraphon, 1967, s. 157-164.

14. Oratórium v 19. storočí: Hector Berlioz: La damnation de Faust (Faustovo prekliatie, 1846).

  • BACHTÍK, Josef: XIX. století v hudbě. Praha / Bratislava: Supraphon, 1970, s. 181-187.
  • BERLIOZ, Hector: Paměti. Praha: Státní nakladatelství krásne literatury, hudby a umění, 1954.
  • BERLIOZ, Hector: Večery v orchestru. Praha: Supraphon, 1970.
  • EINSTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989, s. 224-237.

15. Oratórium v 19. storočí: Hector Berlioz: L´enfance du Christ (Kristovo detstvo, 1854).

  • BACHTÍK, Josef: XIX. století v hudbě. Praha / Bratislava: Supraphon, 1970, s. 181-187.
  • BERLIOZ, Hector: Paměti. Praha : Státní nakladatelství krásne literatury, hudby a umění, 1954.
  • BERLIOZ, Hector: Večery v orchestru. Praha: Supraphon, 1970.
  • EISNTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989, s. 224-237.

16. Oratórium v 19. storočí: Franz Liszt: Christus (Kristus, 1873).

  • BACHTÍK, Josef: XIX. století v hudbě. Praha / Bratislava: Supraphon, 1970, s. 181-187.
  • EISNTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989, s. 224-237.
  • HRABUSSAY, Zoltán: Franz Liszt a jeho vzťah k Bratislave. Bratislava: Máj, 1961.
  • POURTALES, Guy de: Život Franze Liszta. Praha/Bratislava: Supraphon, 1968.
  • SEARLE, Humphrey: Hudba F. Liszta. Bratislava : Štátne hudobné vydavateľstvo, 1961.

17. Franz Liszt: Die Legende von der heiligen Elisabeth (Legenda o sv. Alžbete, 1890).

  • BACHTÍK, Josef: XIX. století v hudbě. Praha / Bratislava: Supraphon, 1970, s. 181-187
  • EISNTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989, s. 224-237.
  • HRABUSSAY, Zoltán: Franz Liszt a jeho vzťah k Bratislave. Bratislava: Máj, 1961.
  • POURTALES, Guy de: Život Franze Liszta. Praha/Bratislava: Supraphon, 1968.
  • SEARLE, Humphrey: Hudba F. Liszta. Bratislava: Štátne hudobné vydavateľstvo, 1961.

18. Oratórium v 19. storočí: Antonín Dvořák: Svatá Ludmila (1886).

  • ŠOUREK, Otakar: Život a dílo Antonína Dvořáka č. 3. Praha : Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1956.

19. Oratórium v 19. storočí: Franz Schmidt: Das Buch mit sieben Siegeln (Kniha so siedmimi pečaťami, 1938)

20. Scénické oratóriá 20. storočia: Igor Stravinskij: Oidipus rex (Kráľ Oidipus, 1927)

21. Scénické oratóriá 20. storočia: Arthur Honegger: Le roi David (Kráľ Dávid, 1921)a Jeanne d’Arc au bûcher (Jana z Arcu na hranici, 1938).

  • HONEGGER, Arthur: Sem skladatel. Praha: Supraphon, 1967.
  • HONEGGER, Arthur: Zaříkaní skamenělin. Praha: Státní nakladatelství krásne literatury, hudby a umění, 1960.

21. Oratóriá po roku 1945: Grigory Frid: The Diary of Anne Frank (Denník Anny Frankovej, 1972) + James Whitbourn: Annelies (2005) + Ľuboš Bernáth: Svätý Martin (2016)

Ďalšie oratóriá

+

PAŠIE: štruktúra, príčiny štruktúry, použitie v liturgii, Brockes Passion ako literárne výchosiko mnohých zhudobnení

22. Geor Friedrich Händel: Johannes-Passion (Jánove pašie, 1704), Brockes Passion (1721)

23. Georg Philipp Telemann: Brockes Passion (1716)

24. Johann Sebastian Bach: Johannes-Passion (Jánove pašie, 1724)

25. Johan Sebastian Bach: Matthäus-Passion (Matúšove pašie, 1727)

26. Johann Sebastian Bach: Markus-Passion (Markove pašie, 1731)

Ďalšia literatúra k téme oratórium a pašie:

  • SMITHER, Howard E.: A History of the Oratorio 1 (The Oratorio of the Baroque Era – Italy, Vienna, Paris).  The University of North Carolina Press. 1977.
  • SMITHER, Howard E.: A History of the Oratorio 2 (Tthe Oratorio in the Baroque Era: Protestant Germany and England: The Oratorio of the Baroque Era – Protestant Germany and England). The University of North Carolina Press. 1977.
  • SMITHER, Howard E.: A History of the Oratorio 3 (The Oratorio in the Classical Era Hardcover). The University of North Carolina Press. 1987.
  • SMITHER, Howard E.: A History of the Oratorio 4 (The Oratorio in the Nineteenth and Twentieth Centuries: Oratorio in the Nineteenth and Twentieth Centuries). The University of North Carolina Press. 2000.

***

Tretia téma = Kantáta ako hudobný druh a umelecké dielo

1. Talianska cirkevná kantáta 17. a 18. storočia: definícia, znaky, autori a diela (Vivaldi, Handel).

2. Talianska svetská kantáta 17. a 18. storočia: definícia, znaky, autori a diela (Luigi Rossi, Giacomo Carissimi, Alessandro Stradella, Alessandro Scarlatti, Antonio Vivaldi, Georg Friedrich Handel).

3. Francúzska svetská kantáta 17. a 18. storočia: definícia, znaky, autori a diela (André Campra , Jean de Cambefort, Jean-Philippe Rameau, Michel Pignolet de Montéclair, Louis-Nicolas Clérambault).

4. Francúzska cirkevná kantáta 17. a 18. storočia: definícia, znaky, autori a diela (Marc-Antoine Charpentier, François Couperin, Jean-Philippe Rameau).

5. Nemecká „chrámová“ kantáta v 17. a 18. storočí: definícia, znaky, autori a diela (Heinrich Schütz , Erdmann Neumeister, Dieterich Buxtehude, Georg Philipp Telemann, Johann Sebastian Bach).

6. Nemecká svetská kantáta v 18. storočí: definícia, znaky, autori a diela (Georg Philipp Telemann, Johann Sebastian Bach, Wolfgang Amadé Mozart).

7. Anglický anthem: definícia, znaky, autori a diela (William Byrd, Henry Purcell).

8. Kantáta ako hudobný druh a umelecké dielo v 19. a 20. storočí: Hector Berlioz.

9. Kantáta ako hudobný druh a umelecké dielo v 19. a 20. storočí: Johannes Brahms.

10. Kantáta ako hudobný druh a umelecké dielo v 19. a 20. storočí: Robert Schumann.

11. Kantáta ako hudobný druh a umelecké dielo v 19. a 20. storočí: Antonín Dvořák.

12. Kantáta ako hudobný druh a umelecké dielo v 19. a 20. storočí: Vítězslav Novák, Leoš Janáček.

13. Kantáta ako hudobný druh a umelecké dielo v 19. a 20. storočí: Igor Stravinskij, Paul Hindemith, Béla Bartók, Sergej Sergejevič Prokofiev, Britten, Ligeti.

14. Kantáta ako hudobný druh a umelecké dielo v 19. a 20. storočí: Carl Orff

+

15. Stabat Mater ako liturgická forma a umelecké dielo:textové predloha Jacopona da Todi, štruktúra textu, zhudobneia pred rokom 1700. najvýznamnejšie zhupobnenia v 18. a 19. storočí a ich hlasové obsadenia.

+

16. Vianočný kantátový repertoár: oratóriá a kantáty (Gloria, Magnificat, Salve Regina, Ave Maria, O magnum mysterium, Puer natus, Ave regina coelorum…) s vianočnou tematikou.

17. Veľkonočný vokálny repertoár: oratóriá (pašie a pod.), kantáty (Miserere, Stabat Mater, Leçons de ténèbres a pod.) s veľkonočnou tematikou

18. Najznámejšie žalmy: Nisi Dominus (Handel, Vivaldi), Dixit Dominus (Vivaldi, Handel)

Literatúra k téma kantáta:

  • ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava : Hudobné centrum, 2005
  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986
  • BURLAS, Ladislav: Formy a druhy hudobného umenia. Praha/Bratislava: Supraphon, 1967.
  • ROSEN, Charles: Klasicizmus : Haydn, Mozart, Beethoven. Bratislava : Hudobné centrum, 2005
  • EISTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava : Opus, 1989
  • WOLFF, Christoph: Johann Sebastian Bach. Praha : Vyšehrad, 2021.

***

Štvrtá téma= Sólové vokálne party v symfonickej hudbe

1. Ludwig van Beethoven: Symfónia č. 9. so Schillerovou Ódou na radosť (1824)
2. Felix Mendelssohn Bartholdy: Symfónia č. 2, B-Dur „Lobgesang“ (1840)
3. Hector Berlioz: Symphonie dramatique „Romeo et Juliette“ (1839)
4. Franz Liszt: Faustovská symfónia (1857)
5. Franz Liszt: Danteovská symfónia (1857)
6. Gustav Mahler : Symfónia č. 2 (1894)
7. Gustav Mahler : Symfónia č. 3 (1998/1902)
8. Gustav Mahler: Symfónia č. 4 (1900/1901)
9. Gustav Mahler: Symfónia č. 8 (1906)
10. Gustav Mahler: Das Lied von der Erde (1908)
11. Alexander von Zemlinsky: Lyrická symfónia (1922/1923)
11. Leonard Bernstein: Symphony No. 1 Jeremiah (1942)
12. Leonard Bernstein: Symphony No. 3 Kaddish (1973)
13. Dmitrij Šostakovič: Symfónia č. 13 „Babi Jar“ (1962)
14. Dmitrij Šostakovič: Symfónia č. 14 (1969)
15. Henryk Górecki: Symfónia č. 3 (1976)

***

Piata téma = Umelecká sólová pieseň

1 Východiská sólové piesne: antika, stredovek, trubadúry, truvéri, minesängri, ingrici, žongléri.
2. Renesančné dvory a vývoj sólovej piesne.
3. Sólová pieseň v 18. storočí: snaha o špecifikáciu piesne a jej vymedzenie voči opernej árii.
4. Sólová pieseň v 19. storočí: nemecká Lied: Schubert, Schumann.
5. Sólová pieseň v 19. storočí: nemecká Lied: Mahler, Wolf.
6. Sólová pieseň v 19. storočí: ruské romance
7. Sólová pieseň v 19. storočí: talianske piesne (Bellini, Donizetti, Verdi, Puccini, Tosti)
8. Sólová pieseň v 20. storočí
9. Sólová pieseň v 21. storočí

***

Šiesta téma: Ľudský hlas

Vokálne odbory a ich špecifiká, rozsah, vnútorné členenie na jednotlivé „fachy“, profilové postavy z opier a party z vokálnej koncertnej literatúry, najreprezentatívnejší interpreti 21. storočia.

Literatúra:
A: Hlasové odbory:

  • CELLETTI, Rodolfo: Historie belcanta. Praha-Litomyšl : Paseka, 2000.
  • SADIE, Stanley (edit.): The New Grove Dictionary of Music and Musician. Heslá: Singing, Sopran, Mezzosopran, Tenor, Baritone, Bass. London 1980n.
  • HARASCHIN, Stanisław – CHYŁYŃSKA, Teresa – SCHÄFFER, Bogusław: Sprievodca koncertami. Bratislava : Opus, 1983
  • MARTINSSENOVÁ-LOHMANNOVÁ, Franziska: Vzdělaný pěvec : Pěvecký lexikon. Pardubice : Kora, 1994.
    SIGERSON, John – WOLFE, Kathy – LAROUCHE, Lyndon: A Manual on the Rudiments of Tuning and Registration: Introduction and Human Singing Voice. Washington: Schiller-Institute, 1992.
  • PLEASANTS, Henry: The Great Singers: Form Jenny Lind and Caruso to Callas and Pavarotti. New York: Simon And Schuster, 1981.

B: Monografie o významných vokálnych umelcoch:

  • BING, Rudolf: 5000 večerů v opeře. Praha : Supraphon, 1988.
  • BLAHYNKA, Miloslav (edit.): Pocta Jankovi Blahovi. Bratislava : Slovenská teatrologická spoločnosť, 2001.
  • BONVICINI, Candido: Môj priateľ Pavarotti. Bratislava : Champagne Avantgarde, 1995.
  • DOMINGO, Plácido: Mých prvních čtyřicet let. Praha : Dita, 1995.
  • CARRERAS, José: Zpívat srdcem. Praha : RAdioservis, 1995.
  • EDWARDSOVÁ, Anne: Maria Callasová . Životopis opernej divy. Bratislava : Ikar, 2002.
  • Encyklopédia dramatických umení Slovenska.
  • GIGLI, Benjamimo: Môj život v speve. Bratislava : Supraphon, 1967.
  • HOLZKNECHT, Václav: Ema Destinová.
  • HONOLKA, Kurt: Slavné primadony. Praha/Bratislava : Supraphon, 1969.
  • HOZA, Štefan: Ja svoje srdce dám… Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1989.
  • PAVAROTTIOVÁ, ADUA: Pavarotti : Život s Lucianem. Ostrava : Progress International, 1994.
  • POSPÍŠIL, Miloslav: Z operního Olympu. Praha : Brána, 2009.
  • RISHOI, Niel: Edita Gruberová . Portrét. Bratislava : Slovart/Hudobné centrum, 2005.
  • ŠAĽAPIN, Fiodor: Z môjho života. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1971.
  • ŠTILICHOVÁ, Danica: Peter Dvorský. Bratislava : Tatran, 1991.
  • TAMUSSINO, Ursula: Spomienky na Luciu Popp. Bratislava : Slovart, 2008.
  • URSÍNYOVÁ, Terézia: Volali ma Mimi : Mária Kišonová-Hubová. Bratislava : Divadelný ústav, 2001

***

Copyrighted Material: © doc. PhDr. Tomáš Surý, ArtD. 2006-2021

aktualizované: 5. 12. 2021