image_pdfimage_print

Cieľom predmetov Dejiny opery (HTF VŠMU) a  Svet opery (UTV) je oboznámiť poslucháča s podstatnými fenoménmi, ktoré priamo či okrajovo súvisia s operou od jej počiatkov po koniec 18. storočia, voviesť ho od dejín opery a divadla, základov scénografie, základov hudobnej teórie a vokálnej problematiky. Získané poznatky pomôžu poslucháčovi, ktorý má záujem porozumieť opere, aby pochopil jej miesto vo vývoji európskej hudby a kultúry a našiel odpoveď na otázku, akým spôsobom jednotliví autori pracovali, prečo si zvolili tento spôsob a čo chceli svojím umením povedať. Základná príprava poslucháča na vlastnú konfrontáciu s operným dielom s porozumením jeho námetu, obsahu, forme, súvislostima diela, inscenačnému výkladu a kľúčovým monetom spoločenského rezonovania diela.

Forma vyučovania: prednáška, videoprezentácia, audioprezentácia, diskusia, exkurzia.

Florencia, Santa Maria Novella, 2017

Perly ducha k našej téme:

  • „Opera je hudobný žáner, v ktorom tenorista je zaľúbený do sopranistky a barytonista je proti tomu. Niekedy je to i naopak, ale potom ide o operu avantgardnú.“ Anonym
  • „Jesť, milovať, spievať a tráviť – to sú štyri dejstvá komickej opery, ktorú nazývame životom a ktorá zmizne ako pena šampanského.“ Gioachino Rossini
  • „Ústa sú omnoho citlivejší orgán než ucho.“ Gioacchino Rossini
  • „Každé divadlo je blázninec, ale opera je oddelenie pre nevyliečiteľných.“ Franz von Dingelstedt (1814-1881), prvý riaditeľ Viedenskej dvornej opery
  • „Hudba je najromantickejšie zo všetkých umení, ba dalo by sa povedať, že jediné rýdzo romantické umenie.“ E. T. A. Hoffmann
  • „Nemáte radi operu? Chýba Vám teda predstavivosť, takže vlastne ani neviete, čo to opera je.“ Vsevolod Mejerchoľd (1874-1940)
  • „Čo je opera? Na to si musí každé pokolenie znovu nájsť odpoveď.“ Albert Hermann
  • „Táto veľmi náročná a komplexná poézia zahŕňa viaceré aspekty: predovšetkým tie, ktoré súvisia s výrazovými prostriedkami používanými na scéne, a to sú hudba, tanec, výtvarné umenie, pantomíma, mimika, gestikulácia, intonácia, architektúra, osvetlenie a kulisy.“ Antoine Artaud (1896-1948), Divadlo a jeho dvojník
  • „Opera nikdy nevyhovovala požiadavkám celej generácie, pretože si ju vždy obľúbila iba menšina – je to úplne prirodzené – a táto menšina existuje dnes tak ako predtým.“ René Leibowitz (1913-1972)
  • „Čím viac je opera mŕtva, tým viac sa jej darí.“ Slavoj Žížek (1949), slovinský filozof

Skúška (HTF + DF VŠMU):

  • ústna odpoveď na dve vyžrebované otázky zo sylabu v trvaní 45´ s časom na prípravu

Bibliografia k predmetu

  • ABBATEOVÁ, Carolyn – PARKER, Roger: Dějiny opery : Posledních 400 let. Praha : Argo, 2017 (povinná literatúra ku skúške)
  • AU, Susan: Balet a moderný tanec. Bratislava : Verbunk, 2017.
  • BATTA, Adrás: Opera : Composers, Works, Performers. Cologne : Könemann, 2000.
  • BROCKETT, Oscar B.: Dějiny divadla. Praha : Lidové noviny, 1999 (povinná literatúra ku skúške)
  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava : Opus, 1986. (povinná literatúra ku skúške)
  • CELLETTI, Rodolfo: Historie belkanta. Praha: Paseka, 2000.
  • EISTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava : Opus, 1989. (povinná literatúra ku skúške)
  • FISCHER-LICHTE, Erika: Dejiny drámy. Bratislava : Divadelný ústav, 2003.
  • HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava : Hudobné centrum, 2007. (povinná literatúra ku skúške)
  • HOSTOMSKÁ Anna a kol.: Opera: Průvodce operní tvorbou. Praha: Svoboda, 2018.
  • KRATOCHVÍL, Karel: Ze světa komedie dell´arte. Praha : Panorama, 1987.
  • MAYER BROWN, Howard – STEIN, Louise K.: Hudba v renecancii. Bratislava Hudobné centrum, 2013. (povinná literatúra ku skúške)
  • MIKEŠ, Vladimír: Divadlo francouzského baroka. Praha : AMU, 2001.
  • MIKEŠ, Vladimír: Divadlo španělského zlatého věku. Praha : Akademie múzických umění 2013.
  • PAVIS, Patrice: Analýza divadelního představení. Praha : AMU, 2020.
  • PAVIS, Patrice: Divadelný slovník. Bratislava : Divadelný ústav, 2004.
  • PAVLOVSKÝ, Petr: Základní pojmy divadla. Praha : Libri / Národní divadlo, 2004.
  • REGLER-BELLINGER, Brigitte – SCHENCK, Wolfgang – WINKING, Hans: Opera : Velká encyklopedie. Praha : Mladá fronta, 1996.
  • ROSEN, Charles: Klasicizmus : Haydn, Mozart, Beethoven. Bratislava : Hudobné centrum, 2005.
  • ROLLAND, Romain: Dějiny opery před Lullym a Scarlattim. Praha/Bratislava : Suoraohin, 1967.
  • SLIVKA, Martin: Slovenské ľudové divadlo. Bratislava : Divadelný ústav, 2002.
  • STEHLÍKOVÁ, Eva: Antické divadlo. Praha : Karolinum, 2005.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl : Paseka, 2001. (povinná literatúra ku skúške)
  • WARRACK, John – WEST, Ewan: Oxfordský slovník opery. Praha : Iris, 1998.
  • ZÖCHLING, Dieter: Kronika opery. Praha : Fortuna Print, 1999.

IMG_1817

Sylabus prednášok na celé štúdium:

 

Prvý semester

1. Vokálna hudba v antickej dráme: miesto hudby v antickej spoločnosti, mýty o vzniku hudby a hudobných nástrojov, druhy vokálnej hudby, priebeh divadelného predstavenia (protagonista, zbor, parodos, stasimos, exodus), podoba antického starogréckeho divadelného priestoru (skéne, orchestra atď.), zapisovanie hudby, najstaršie hudobné pamiatky a ich súčasné interpretácie, hudba v rímskom divadle: podoby rímskeho divadelného priestoru, podoby vokálneho prejavu.

  • ARISTOTELES: Poetika. Bratislava: Tatran, 1981.
  • VITRUVIUS: Deset knih o architektuře. Praha: Svoboda, 1979; kapitola o divadlách: 161-182.
  • ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2003, s. 19-31.
    ČERNÝ, Miroslav K.: Hudba antických kultur. Praha: Academia, 2006.

2. Stredoveké hudobné divadlo: spoločenská situácia kresťanov v majoritnej rímskej spoločnosti, dobová reflexia divadla (názory pohanských a kresťanských autorov, Tertullianus a jeho spis De spectaculis, sv. Augustín a jeho názory na divadlo).
A. náboženské divadlo:
– Liturgická dráma: genéza stredovekej liturgickej hry (dramatizácia dialógu QUEM QUAERITIS atď.), cirkevné sviatky a divadlo (Veľká noc, Vianoce, sviatky svätcov, Panny Márie, Božieho Tela atď.), podoby inscenovania (v chráme a mimo), spis Regularis concordia a ďalšie podoby záznamov. Františkáni a divadlo.
Moralita: Hildegarda z Bingenu.
Mirákulum: Miracles de Notre Dame  hry o sv. Mikulášovi, Hra o Danielovi, Hra o pútnikoch do Emauz. 
Procesie.
– Mystérium:
pašiové hry, Bardejovské mystréeium, mystérium sv. Apolónie
B. Svetské divadlo:
– Pastorála: Adam de la Halle: Hra o Robinovi a Marion
-Fraška: Chytráctvo majstra Pathelina
– Sotie: Pierre Gringore: O Matke bláznov a princovi bláznov

  • TERTULLIANUS: O hrách (De spectaculis). Praha: Oikoymenh, 2004.
  • BROCKETT, Oscar B.: Dějiny divadla. Praha: Lidové noviny, 1999, s. 100-148.
  • CARLSON, Marvin: Dejiny divadelných teórií. Bratislava: Divadelný ústav, 2006.
  • FISCHER-LICHTE, Erika: Dejiny drámy. Bratislava: Divadelný ústav, 2003.
  • HOPPIN, H. Richard: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007, s. 167-179.
  • SLIVKA, Martin: Slovenské ľudové divadlo. Bratislava: Divadelný ústav, 2002.

3. Hudobné divadlo talianskej renesancie: favola pastorale: štruktúra, autori textu a hudby, význam pre operu, charakteristika, spôsoby predvedenia, predstavenie: Poliziano: La favola di Orfeo (Mantova 1471?/1479-1480?, 1484?).

  • PIRROTTA, Nino – POVOLEDO, Elena: Music and Theatre from Poliziano to Monteverdi. Cambridge: Cambridge University Press, 1975.

4. Hudobné divadlo talianskej renesancie: aristokratické intermédiá: ich štruktúra, autori, význam pre operu, charakteristika, spôsoby predvedenia, predstavenia: La festa del paradiso (Miláno 1490), Danae (Miláno 1496), La Pellegrina (Florencia 1589).

  • BROCKETT, Oscar B.: Dějiny divadla. Praha: Lidové noviny, 1999.
  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.

5. Hudobné divadlo talianskej renesancie: madrigalová komédia: východiská, madrigal ako dominantná hudobná forma svetskej vokálnej polyfónie 14. až 17. storočia, princíp radenia madrigalov v madrigalovej komédii, názory na inscenovanie, autori (Alessandro Striggio, Orazio Vecchi, Adriano Banchieri), La barca di Venezia per Padova. Význam pre operu.

  • CASTIGLIONE, Baltasare: Kniha o dvoranovi. Bratislava: Tatran, 1985.
  • BROCKETT, Oscar B.: Dějiny divadla. Praha: Lidové noviny, 1999.
  • CARLSON, Marvin: Dejiny divadelných teórií. Bratislava: Divadelný ústav, 2006.
  • FISCHER-LICHTE, Erika: Dejiny drámy. Bratislava: Divadelný ústav, 2003.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

6. Monódia a Florentská Camerata: charakteristika, osobnosti, ciele, metódy, monódia. Aplikácie monódie v komornej hudbe (napr. Giulio Caccini Le nuove musiche) a javiskovej hudbe (napr. Jacopo Peri Dafne, Euridice + Marco da Gagliano).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

7. Claudio Monteverdi v Mantove osobnosť a javisková tvorba, Orfeo (význam pre dejiny opery, charakteristika jednotlivých prínosov, hlavné znaky kompozičného rukopisu).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
  • ŠTEDROŇ, Miloš: Claudio Moneteverdi: Génius opery. Praha: Supraphon, 1985.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

8. Opera prvej polovice 17. storočia v Ríme: diela a príčiny lokálnych špecifík, kontexty, autori, diela, inscenačná prax (Stefano Landi: Sant´Allessio).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
  • ROLLAND, Romanin: Dějiny opery v Evropé před Lullym a Scarlatim. Praha/Bratislava: Supraphon, 1967.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001

9. Opera prvej polovice 17. storočia v Benátkach: diela a príčiny lokálnych špecifík, kontexty, autori, diela, inscenačná prax (Claudio Monteverdi: L´incoronazione di Poppea, Francesco Cavalli: La Calisto, Antonio Cesti: L´Orontea).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
  • ROLLAND, Romanin: Dějiny opery v Evropé před Lullym a Scarlatim. Praha/Bratislava: Supraphon, 1967.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

10. Transfer opery mimo Itálie: Salzburg, Viedeň, Varšava, Innsbruck, Mníchov, Bratislava…

11. Hudobné divadlo vo Francúzsku v druhej polovici 17. storočia: ballet de cour. Vzťah Francúzska k talianskej opere, prvé prestavenia talianskej opery v Paríži, príčiny odporu, domáca tradícia „air de cour a „ballet de cour“, znaky, kontexty, autori a diela (Lully).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.

12. Hudobné divadlo vo Francúzsku v druhej polovici 17. storočia: comédie-ballet. Znaky, kontexty, autori a diela (Lully, Charpantier).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
  • KUČERA, Jan P: Moliére: Moralista a posměváček. Praha: Paseka, 2006.

13. Hudobné divadlo v Anglicku v druhej polovici 17. storočia: dvorná maska (masque). Znaky, kontexty, autori a diela (Alfonso Ferrabosco, Robert Johnson, John Blow, Henry Purcell).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
  • PAVIS, Patrice: Divadelný slovník. Bratislava: Divadelný ústav, 2004.
  • PAVLOVSKÝ, Petr: Základní pojmy divadla. Praha: Libri / Národní divadlo, 2004.
  • SIETZ, Reinhold: Henry Purcell. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1960.

14. Hudobné divadlo v Anglicku v druhej polovici 17. storočia: opera a semiopera. Znaky, kontexty, autori a diela (Matthew Locke, Henry Purcell).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
  • PARROTT, Andrew: K interpretácii hudby Henryho Purcella. In: Slovenská hudba 4/1995, s. 511-560.
  • SIETZ, Reinhold: Henry Purcell. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1960.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

15. Hudobné divadlo 17. storočia a Habsburgovci: Leopold I. (1640-1705) ako skladateľ a mecenáš hudobného divadla: dvorný balet, konský balet, talianska opera a hudobné divadlo v Rakúskej monarchii v 17. storočí, habsburgská sebaprezentácia, prvé operné predstavenia na Slovensku (Antonio Draghi).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
  • BURLAS, Ladislav a kol.: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1957.
  • HOZA, Štefan: Opera na Slovensku 1+2. Martin: Osveta, 1953.
  • HUSS, Frank: Vídeňský císařský dvur : Kulturní dějiny od Leopolda I. po Leopolda II. Praha 2015.
  • ELSCHEK, Oskár: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1996.
  • FAJTLOVÁ, Kateřina – KINDL, Miroslav (eds.): Koně v piškotech: Slavnosti na dvoře císaře Leopolda I., Muzeum umění Olomouc 25. 1. 2018 – 15. 4. 2018.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
  •  VAJDA, Igor: Slovenská opera. Bratislava: Opus, 1988.

 

Druhý semester

16. Hudobné divadlo vo Francúzsku v druhej polovici 17. storočia: tragédie en musique. Znaky tzv. style classique vo výtvarnom umení, hudbe a činohre, kontexty, autori a diela (Quinault, Lully, Charpantier, Marais, Campra, Rameau).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
  • BOILEAU, Nicolas: Básnické umenie. Bratislava: Tatran, 1990.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

17. Opera druhej polovice 17. storočia v Neapole: raná neapolská škola, špecifiká prostredia, hudobné školstvo, transfer benátskeho modelu a jeho obohatenie v dielach Franmcesca Provenzaleho.

17,2: Snahy o refoirmu talianskeho operného libreta. Addacemia del Arcadia v Ríme. Zeno. Metastasio.

17,5. Talianska opera seria ako internacionálny systém: Scarlatti, Vivaldi, Graun, Bononcini, Porpora, Broschi, Handel, Vinci, Leo, Gluck, Mysliveček, Mozart atď.

  • HOGWOOD, Christopher: Gerog Friedrioch Händel. Praha: Academia, 2015.
  • PEČMAN, Rudolf: Georg Friedrich Händel. Praha: Supraphon, 1985.
  • PEČMAN, Rudolf: Vivaldi a jeho doba. Brno: Masarykova univerzita, 2008.
  • TALBOT, Michael: Antonio Vivaldi. Praha: Academia, 2014.
  • ďalšie monografie jednotlivých autorov…

18. Nemecká baroková opera v nemčine: Keiser, Kusser, Handel, Georg Caspar Schürmann, Telemann  atď.

  • PETZOLDT, Richard: Georg Philipp Telemann. Oxford: Oxford University Press, 1974.
  • ROLLAND, Romain: Autobiografie zapomenutého mistra. In: ROLLAND, Romain: Hudebníkova cesta do minulosti. Praha: Státní hudbení vydavatelství, 1962, s. 92-127.

19. Komické hudobnodramatické diela v 17. a 18. storočí: commedia in musica versus opera buffa (Stradella, Pergolesi, Alessandro Scarlatti, Galuppi, Paisiello, Piccinni, Mozart, Salieri, Cimarosa).  Východiská a zdroje; autori a diela, libretá, postavy, hudobné špecifiká, inscenačná prax.

  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

20. Komické hudobnodramatické diela v 17. a 18. storočí: intermezzo (Pergolesi a iní). Východiská a zdroje; autori a diela, libretá, postavy, hudobné špecifiká, inscenačná prax.

  • PEČMAN, Rudolf: Hudební kontexty staré Itálie. Brno: Masarykova univerzita, 2006.

  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

21. Komické hudobnodramatické diela v 17. a 18. storočí: opéra-ballet (Campra, Rameau) a ballet-boufon (Rameau). Francúzske rokoko a jeho odraz v hudobnom divadle, východiská a zdroje; autori a diela, libretá, postavy, hudobné špecifiká, inscenačná prax.

  • ANTHONY, James R.: French Baroque Music from Beaujoyeulx to Rammea. New York: W. W: Norton and Compony, 1974.
  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
  • GIRDLESTONE, Cuthbert: Jean-Philippe Rameau: His Life and Work. New York, Dover Publications, 1990.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl : Paseka, 2001

22. Komické hudobnodramatické diela v 18. storočí: opera ballad. Východiská a zdroje; autori a diela, libretá, postavy, hudobné špecifiká, inscenačná prax.

  • GAY, John: Žebrácká opera. Praha: Odeon, 1985.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

23. Opera 18. storočia a Habsburgovci: Karol VI. (1685-1740): holdovacie predstavenia (opery serie a serenády) Habsburgovcov (Caldara, Hasse, Fux, Conti, Mozart).

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
  • BURLAS, Ladislav a kol.: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1957.
  • HOZA, Štefan: Opera na Slovensku 1+2. Martin: Osveta, 1953.
  • HUSS, Frank: Vídeňský císařský dvůr : Kulturní dějiny od Leopolda I. po Leopolda II. Praha: Knižní klub, 2015.
  • ELSCHEK, Oskár: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV. 1996.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
  •  VAJDA, Igor: Slovenská opera. Bratislava: Opus, 1988.

24. Baroková divadelná scénografia: základné princípy, priestor pre inscenovanie opery v 18. storočí, javiskové stroje a efekty, osobnosti barokovej scénografie (Buontalenti, Torelli, Bibiena, Burnacini atď.), svetlo, kostým, herectvo.

  • BROCKETT, Oscar B.: Dějiny divadla. Praha: Lidové noviny, 1999.
  • SOMMER-MATHIS, Andrea – FRANKE, Daniele: Spettacolo barocco! Triumph des Theaters. Wien: Theatermuseum, 2016.
  • ZAVARSKÝ, Ján: Kapitolky zo scénografie. Bratislava: Osvetový ústav, 1989.

25. Snahy o reformu opery serie: spory, príčiny, postupy, dôsledky (Metastasio, Handel, Traetta, Jomelli, de Majo, Calzabigi, Gluck atď.).

  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
  • ROSEN, Charles: Klasicizmus. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  • ŠIŠKOVÁ, Ingeborg: Klasicizmus (Dejiny hudby IV.). Bratislava: Ikar, 2011.
  • ŠIŠKOVÁ, Ingeborg: Obraz vývoja hudobného klasicizmu v Európe až po osobnosť Ch. W. Glucka. Bratislava: Stimul, 1999.
  • BURNEY, Charles: Hudební cestopis 18. věku. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1966.
  • POLÁK, Pavol: Hudobnoestetické náhľady v 18. storočí: Od baroka ku klasicizmu. Bratislava: SAV, 1974.

26. Vážna opera vrcholného viedenského klasicizmu: Jomelli, Haydn, Salieri, Mozart.

  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
  • HILDESHEIMER, Wolfgang: Mozart: Bratislava: Opus, 1989.
  • CASINI, Claudio: Amadeus. Praha: Academie, 1995.
  • BRAUNBEHRENS, Volkmar: Mozart ve Vídni. Praha: HaH, 2006.
  • BARTOŠ, František: Mozart v dopisech. Praha: Státní nakaldatelství krásne literatury, hudby a umění, 1956.
  • MELOGRANI, Piero: Mozart : Životopis: Praha/Litomyšl: Paseka, 2010.
  • PETRÁŇ, Josef: Kalendář aneb čtení o velkém plese korunovačním v pražském Nosticově divadle 12. září 1791 v časech Francúuské revoluce. Praha: Lidové noviny, 2004.

27. Komická opera vrcholného viedenského klasicizmu: dramma giocoso (Haydn, Salieri, Galuppi, Mozart, Cimarosa, Paisiello).

  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
  • HILDESHEIMER, Wolfgang: Mozart: Bratislava: Opus, 1989.
  • CASINI, Claudio: Amadeus. Praha: Academie, 1995.
  • BRAUNBEHRENS, Volkmar: Mozart ve Vídni. Praha: HaH, 2006.
  • BARTOŠ, František: Mozart v dopisech. Praha: Státní nakaldatelství krásne literatury, hudby a umění, 1956.
  • MELOGRANI, Piero: Mozart : Životopis: Praha/Litomyšl: Paseka, 2010.

28. Opera na Slovensku v 18. storočí: Mária Terézia (1740-1780), Jozef II. (1780-1790) a Leopold II. (1790-1792) ako mecenáši umenia, hudby a opery; topografia hudobného divadla v Bratislave a na rezidenčných sídlach šľachty na Slovensku.

  • BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.
  • BURLAS, Ladislav a kol.: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1957.
  • HOZA, Štefan: Opera na Slovensku 1+2. Martin: Osveta, 1953.
  • HUSS, Frank: Vídeňský císařský dvur : Kulturní dějiny od Leopolda I. po Leopolda II. Praha: Knižní klub, 2015.
  • ELSCHEK, Oskár: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV. 1996.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
  •  VAJDA, Igor: Slovenská opera. Bratislava: Opus, 1988.

Tretí semester

29. Francúzske komické hudobnodramatické diela v 17. a 18. storočí: opéra comique 1 (Grétry). Východiská a zdroje; autori a diela, libretá, postavy, hudobné špecifiká, inscenačná prax.

  • CHARLTON, David: Grétry and the Growth of Opéra-comique. Cambridge: Cambridge University Press, 1986.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

30. Opera a revolúcia 1789: revolučné piesne a popevky (Ah! çaira, La Carmagnole, La Marseillaise, Chantdu 9 Thermidor, Le Chant du Départ), historické živé obrazy (faits historiques), opera záchrany (opéra à sauvetage): Henri-Montan Berton, Nicolas Dalayrac, Jean-François Le Sueur, Gossec, Luigi Chrubini, Ludwig van Beethoven.

  • BARVÍK, Miroslav: hudba revolucí. Praha: Stítní hudební vydavatelství, 1964.
  • PEČMAN, Rudolf: Beethoven dramatik. Hradec Králové: Krajské kulturní středisko, 1978.
  • PEČMAN, Rudolf: Jevištní dílo Ludwiga van Beethovena. Brno: Masarykova univerzita, 1999.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl : Paseka, 2001

31. Empírová opera: „monumentalizácia“ (Spontini) a „krvilačnosť“ (Cherubini) klasicistickej opernej tradície. Zmena vokálnych nárokov, zmena preferovaných vokálnych odborov (spinto)…

  • EVERETT, Andrew: Josephine’s Composer: The Life Times and Works of Gaspare Pacifico Luigi Spontini (1774-1851). Bloomington: AuthorHouse, 2013.
  • RAVERA, Marco: Invito all´ascolto di Cherubini. Milano: Nursia, 1996
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.

32. Talianska melodramma prvej polovice 19. storočia: Gioachino Rossini – talianske pôsobenie 1813-1823.

  • BURIAN, Karel V.: Gioacchino Rossini. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963.
  • BACHTÍK, Josef: XIX. Století v hudbě. Praha: Supraphon, 1970.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
  • WEINSTOCK, Herbert: Rossini: His Life and His Operas. London: Limelight Editions, 1987

33. Talianska melodramma prvej polovice 19. storočia: Gioachino Rossini – parížske pôsobenie 1824-1829.

  • BURIAN, Karel V.: Gioacchino Rossini. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963.
  • BACHTÍK, Josef: XIX. Století v hudbě. Praha: Supraphon, 1970.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
  • WEINSTOCK, Herbert: Rossini: His Life and His Operas. London: Limelight Editions, 1987

34. Opéra comique 19. storočia: význam Rossiniho parížskeho pôsobenia na vývoj francúzskej spevohry: Boieldieu, Auber, Adam… Offenbach.

  • BURIAN, Karel V.: Gioacchino Rossini. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963.
  • BACHTÍK, Josef: XIX. Století v hudbě. Praha: Supraphon, 1970.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
  • WEINSTOCK, Herbert: Rossini: His Life and His Operas. London: Limelight Editions, 1987

35. Talianska melodramma prvej polovice 19. storočia: Vincenzo Bellini: romantické belkanto, idea „dolore“ v taliankej melodramme.

  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
  • MAGUIRE, Simon: Vincenzo Bellini and the Aesthetics of Early Nineteenth-Century Italian Opera. New York/London: Carland Publishing, 1989.
  • WEINSTOCK, Herbert: Vincenzo Bellini: His Life and His Operas. London: Weidenfeld and Nicolson, 1971.

36. Talianska melodramma prvej polovice 19. storočia: Gaetano Donizetti.

  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
  • ASHBROOK, William: Donizetti and his Operas. London, New York, New Rochelle, Melbourne, Sydney: Cambridge University Press, 1982.
  • BLACK, John: The Italian Romantic Libretto: A Study of Salvadore Cammarano. Edinburgh:  Edinburgh University Press, 1984.
  • SURÝ, Tomáš: Problematika žánrovosti a jej odraz v talianskej komickej opere. Publikované online

37. Zabudnutí majstri predverdiovskej opery a slohové premeny súvisiace s ich dielom:  Niccolò Antonio Zingarelli, Simone Mayr, Giovanni Pacini, Severio Mercadante, Giacomo Panizza, Federico Ricci, Luigi Ricci atď.

  • MILHOLT, Thomas: Le opere dimenticate del melodramma italiano (1800-1850). Ravenna: Giorgio Pozzi Editore, 2014.

38. Francúzska veľká opera (grand opéra): definícia, znaky, autori a diela (Meyerbeer, Halevy, Berlioz). Transfery veľkej opery do národných škôl (opera-ballo a iné).

  • BECKER, Heinz: Giacomo Meyerbeer. Praha : Academia, 1996
  • DAHLHAUS, Carl: Kritika Meyerbera a její motivy. In: Hudební věda 1984, s. 303-309
  • DOHRING, Sieghard: Giacomo Meyerbeer : Grand opéra jako drama idejí. In. Hudbení véda 1984, s. 310-322.
  • POSPÍŠIL, Milan: Dramatická úloha Meyerbeerovy harmonie. In: Hudbení věda, 1984, s. 323-338.

 

Štvrtý semester

39. Nemecká romantická opera: východiska a trasovanie od 18. storočia, tri cesty prvej fázy nemeckej romantickej opery (Weber…), pokračovatelia v druhej fáze (Marschner, Lortzing…) a dovŕšitelia (raný Wagner).

  • BURIAN, Karel Vladimír: Carl Maria von Weber. Praha: Supraphon, 1970.
  • WAGNER, Richard: Opera a drama. Praha: Státní opera, 2002.
  • WAGNER, Richard: Muj život. Praha: Národní divadlo, 2007.
  • WAGNER, Richard: O hudbě a o umění. Praha: Statní nakladatelství krásne literatury, hudby a umění, 1959.
  • ŠEDIVÁ, Viera: Richard Wagner. Bratislava: Štátne hudobné vydavateľstvo, 1966.
  • NEJEDLÝ, Zdeněk: Richard Wagner: Zrození romantika. Praha: Státní hudbení vydavatelství, 1961.
  • HEERE, Franz: Ludvík II. Bavorský: Jeho život, jeho země, jeho doba. Praha: Ikar, 2010.
  • MANN, Thomas: O veľkosti a utrpení Richarda Wagnera. Bratislava: Opus, 1976.
  • SHAW, Bernard: Dokonalý wagnerovec. Bratislava: Opus, 1981.
  • KUČERA, Jan P.: Richard Wagner: Drama zrozené hudbou. Praha/Litomyšl: Paseka, 1995.
  • NIETZSCHE, Friedrich: Zrod tragédie z ducha hudby, Prípad Wagner, Nietzsche proti Wagnerovi. Bratislava: Národné divadelné centrum, 1998-
  • MAGEE, Bryan: Wagner a filosofie. Praha: BBart, 2004.

40. Talianska melodramma prvej polovice 19. storočia: Giuseppe Verdi (vlastenecké opery).

  • BACHTÍK, Josef: Giuseppe Verdi: Život a dílo. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1963.
  • MILLA, Massimo: Verdi. Milano: Rizzoli, 2001.
  • RESCIGNO, Eduardo: Dizionario verdiano. Milano: Rizzoli, 2001.
  • SOLLERTINSKIJ, Ivan Ivanovič: Giuseppe Verdi. In: SOLLERTINSKIJ, Ivan Ivanovič: Majstri a diela: Hudobné profily. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959, s. 154-267.
  • SOLOVCOVOVÁ, L. Verdi. Praha: Orbis, 1952.
  • SOUTHWELL-SANDER, Peter: Verdi. Bratislava: Champagne Avantgarde, 1995.
  • VERDI, Giuseppe: Životopis v dopisech. Praha: Topičova edice, 1944.
  • WEAVER, William: Verdi: Eine Dokumentation. Berlin: Henschelverlag, 1980.

41. Talianska melodramma prvej polovice 19. storočia: Giuseppe Verdi (primo realismo).

  • detto 40

42. Koncepcia hudobnej drámy u Giuseppa Verdiho.

  • detto 40

43. Koncepcia hudobnej drámy u Richarda Wagnera.

  • detto č. 39

44. Opéra lyrique: línia s klasickými námetmi (Gounod, Thomas, Massenet) a línia s exotickými námetmi (Gounod, Bizet, Saint-Saens, Massenet).

  • HARDING, James: Gounod. New York: Stein and Day, 1973.
  • IRVINE? Demar: Massenet: A Chronicle of His Life and Times. Portland: Amadeus Press, 1994.

45. Giovane scuola: opera „scapigliatury“ (Boito, Ponchielli, Faccio).

  • ABBATEOVÁ, Carolyn – PARKER, Roger: Dějiny opery : Posledních 400 let. Praha : Argo, 2017.

46. Giovane scuola: verismo: Mascagni, Leoncavallo. Verismo mimo Talianska (D´Albert, Massenet, Charpentier).

47. Giovane scuola: Giacomo Puccini.

  • BUDEN, Julien: Puccini: His Life and Works. Oxford: Oxford University Press, 2005.
  • BURIAN, Karel V.: Puccini a jeho doba. Praha : Panton, 1968.
  • BÓKAY, János: Puccini. Bratislava : Tatran, 1976.
  • FRACCAROLI, Arnaldo: Život Giacoma Pucciniho. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1958.
  • KRIŠKA, Branislav: Giacomo Puccini : Kontrasty verizmu. Bratislava : Supraphon, 1970.
  • SCHWARTZ, Arman – SENICI, Emanuele (edit.): Giacomo Puccini and His World. Princeton: Princeton University Press, 2016.

48. Národné školy ako problém opery 19. storočia: hľadanie národného idiómu, inaugračné predstavenia a nové divadlené budovy, opera a politikum.

49. Národné školy: Rusko: Glinka, Čajkovskij, Rimskij-Korsakov, Rachmaninov, Stravinskij, Šostakovič, Prokofiev).

  • BERBEROVÁ, Nina: Čajkovskij. Praha: Klub přátel ruské písemnosti, 2000.
  • PRIBEGINOVÁ, Galina Alexejevna: P. I. Čajkovskij. Bratislava: Opus, 1990.
  • KUNIN, Josif Filippovič.: Peter Iľjič Čajkovskij. Bratislava: Štátne hudobné vydavateľstvo, 1962.
  • KUNIN, Josif Filippovič: Rimskij-Korsakov. Bratislava: Opus, 1985.
  • KUČERA, Václav: Musorgskij : Hudba života. Praha: Státní nakaldatelství krásne literatur, hudby a umění, 1959.
  • IZAKOVIČ, Ivan: Geniálny diletant. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1989.

50. Národné školy: Uhorsko: Jozef Chudý zo Slovenska ako tvorca prvej maďarskej opery, Erkel, Kodály, Bella, Bartók.

  • BACHTÍK, Josef: XIX. Století v hudbě. Praha: Supraphon, 1970.
  • EINSTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989.
  • HOZA, Štefan: Opera na Slovensku 1+2. Martin: Osveta, 1953.
  • ELSCHEK, Oskár: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1996.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
  • VAJDA, Igor: Slovenská opera. Bratislava: Opus, 1988.

51. Národné školy: Česko (Smetana, Dvořák, Fibich, Janáček, Martinů).

52. Národné školy: Poľsko: Matej Kamenický zo Slovenska (Kamienski) ako tvorca prvej poľskej opery, Moniuszko, Szymanowski.

53. Národné školy: Španielsko (Falla) + zarzuella.

54. Viktoriánska opera 19. storočia a pokračovanie anglickej opery v 20. storočí: William Vincent Wallace, Gilbert a Sullivan, Benjamin Britten, Douglas Gamley.

55. Národné školy: USA: Howard Hanson, Giancarlo Menotti, Samuel Barber, Georges Gershwin, Leonard Bernstein, Scott Wheeler.

  • SCHERER, Barrymore Laurence: A History of American Classical Music. Naxos Books, 2007.

56. Operné koncepty a trasy vývoja opery v 20. storočí: Debussy, Strauss, Bartók, Janáček, Schönberg.

  •  TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha: Paseka, 2001.
  • ŠTEPÁNEK, Vladimír: Francouzská moderní hudba. Praha/Bratislava: Supraphon, 1967.

57. Nemecká opera po Wagnerovi: Goldmark, Humperdinck, Richard Strauss.

58. Talianska opera okolo a po roku 1900: Umberto Giordano, Francesco Cilea, Franco Leoni, Italo Montemezzi, Riccardo Zandonai, Ermmano Wolf-Ferrari, Ottorino Resphigi, Franco Alfano, Ildebrando Pizzeti, Salvatore Sciarino.

59. Francúzska opera po roku 1900: symbolizmus a impresionizmus ako uzmelekcé trendy, ich možný transfer do hudobného divadla, hnutie „ars gallica“. Operná tvorba autorov: Claude Debussy, Maurice Ravell, Ottorino Resphigi, Gabriel Fauré, Ernest Chausson, George Enescu. Relácie a odlišnosti v ich kompozičných rukopis a dramaturgických konceptoch.

60. Kľúčové momenty opery druhej polovice 20. storočia: minimalizmus (John Adams, Philipp Glass), Thomas Adés.

61. Slovenská operná škola: Ján Levolaslav Bella, Viliam Figuš-Bystrý, Ján Cikker, Eugen Suchoň, Juraj Beneš, Juraj Hatrík, Ľuboš Bernáth).

  • HOZA, Štefan: Opera na Slovensku 1+2. Martin: Osveta, 1953.
  • ELSCHEK, Oskár: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV. 1996.
  • TROJAN, Jan: Dějiny opery. Praha / Litomyšl: Paseka, 2001.
  • VAJDA, Igor: Slovenská opera. Bratislava: Opus, 1988

62. Metamorfózy divadelného priestoru: grécke divadlo (amfiteáter, odeón), rímske divadlo (divadlo, aréna, cirkus), ostatné divadelné priestory antického sveta, kostol ako javisko, ulica ako javisko, stredoveký a renesančný palác ako javisko, najstaršie divadelné budovy novoveku: divadelná budova 16. storočia (Vicenza, Sabbioneta) a 17. storočia (Parma, Rím, Benátky) storočia, zmeny v štruktúrach a funkciách divadelných budov v 18. storočí (Benátky, Rím, Neapol), divadelná budova v 19. storočí (nové technológie), Bayreuth atď.

63. Literárne zdroje európskej opery: mytolológia, história, renesančné eposy, literárna opera 19. storočia. Diela: Homér, Ovidius, Vergílius, L. Ariosto, T. Tasso, G. B. Guarini.

64. Literárne poetiky vplyvy na operu: starovek (Aristoteles), manierizmus (Shakespeare), raný barok (Striggio), klasicizmus 17. storočia (Corneille, Racine, Quinault), 18. storočie (Zeno, Metastasio), nemecká klasika (Schiller), francúzsky a taliansky romantizmus (Hugo, Scribe, Romani, Solera, Piave), realizmus (Dumas), Wagner, naturalizmus (Zola), strapatosť (Boito, Praga), verizmus (Verga), Hofmannstahl atď.

65. Ária a recitatív: podoby sólového vokálneho výstupu v 17. až 21. storočí.

66. Hlasové odbory a ich špecifikácia.

Copyrighted Material: © doc. PhDr. Tomáš Surý, ArtD. 2006-2022

aktualizované: 19. 9. 2022

19400406_848313275321839_7198304513274930878_o2017

61750557_2605139372838226_8628493206360686592_o

2019

104287048_10217489254973341_6304922879472407473_o2020

2021
2022
Milano, Casa Riposo, 2013