Skúška: termíny skúšok: termín sa dohodne individuálne najneskôr štrnásť dní pred koncom semestra.

Podmienky ku skúške:

  1. absolvovanie prednášok zimného semestra,
  2. absolvovanie priebežného hodnotenia (ak prebieha),
  3. účasť aspoň na jednej exkurzii počas akademického roka (ak sa organizuje).

Priebeh a forma skúšky: ústna odpoveď z prebratých tém v trvaní 30´.

Pri odpovedi sa od študenta požaduje preukázanie znalosti v problematike:

  1. stanovením determinantov problematiky, základných znakov a princípov,
  2. vokálnych, inscenačných a prípadne kompozičných špecifík a odchýlok,
  3. poznaním konkrétnych autorov a signifikantných kompozícií, ktoré ten-ktorý vokálny druh, formu alebo javiskový typ reprezentujú.
  4. Pri príkladoch z sólovej vokálnej literatúry sa študent musí zamerať na svoj vlastný hlasový odbor.
  5. Študent si otázky žrebuje.

Výsledky vzdelávania:

  1. Študent po absolvovaní prednášok dokáže samostatne stanoviť determinanty problematiky, základné znaky, princípy, vokálne, hudobné, kompozičné a interpretačné špecifiká a odchýlky tej-ktorej piesňovej školy.
  2. Svoje znalosti preukáže poznaním konkrétnych autorov a signifikantných kompozícií.
  3. Získané poznatky mu pomôžu porozumieť miestu sólovej piesne vo vývoji európskej hudby a kultúry, aby našiel odpoveď na otázku, akým spôsobom jednotliví autori pracovali, prečo si zvolili tento spôsob a čo chceli svojím umením povedať. 

SYLABUS NA PRVÝ SEMESTER:

Predklasický starovek:

1. Starozákonné piesňové formy: Davidove a Šalamúnove žalmy, Šalamúnova Pieseň piesní. Problematika notácie. Problematika melodiky.
– Najznámejší interpreti a súbory: Suzanne Haïk-Vantoura (1912-2000)

Literatúra:

  1. Sväté Písmo starého a nového zákona. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2007: úvodné štúdie k častiam Žalmy a Pieseň piesní.
  2. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  3. ČERNÝ, Miroslav K.: Hudba antických kultur. Praha: Academia, 2006.
  4. Texty v bookletoch v príslušných CD nahrávkach.

Klasický starovek:

2. Formy vokálnej hudby v starovekom gréckom svete:
– Význam vzťahu slova a jeho zhudobnenie v estetických predstavách starovekého Grécka 5. storočia pred Kristom (Platón: Štát),
– podoby, funkcie, textové schémy a kompozičné schémy.
– Formy vokálnej hudby: svadobné spevy, pohrebné spevy, ….
– Problematika sólového verzus kolektívneho vokálneho prejavu. Rapsódovia. Agóny rapsódov.
– Problematika záznamu starovekej hudby, možnosti jej oživovania (spevný a melodramatický spôsob prednesu).
– Najznámejší interpreti a súbory: Petros Tabouris, Gregorio Paniagua a súbor Atrium Musicae de Madrid, Ensemble Melpomen a pod.

Literatúra:

  1. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  2. ČERNÝ, Miroslav K.: Hudba antických kultur. Praha: Academia, 2006.
  3. CANFORA, Luciano: Dějiny řecké literatury (třetí, revidované a doplněné vydání). Praha: KLP, 2009.
  4. VANTUCH, Anton: Homér a homérsky svet. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960.

3. Formy vokálnej hudby v starovekom rímskom svete:

Literatúra:

  1. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  2. ČERNÝ, Miroslav K.: Hudba antických kultur. Praha: Academia, 2006.
  3. CONTE, Gian Biagio: Dějiny římské literatury. Praha: KLP, 2003.

RANÝ STREDOVEK

– Kresťanský staroveký Rím: Boëthius a jeho spis Úvod do hudby.
– Svetská a cirkevná jednohlasná pieseň v jatinskom jazyku.
– Byzantské spevy: najznámejší interpreti a súbory: Sister Marie Keyrouz (1963)
– Mozarabské spevy

Literatúra:

  1. Boëthius: Úvod do hudby. In: Boëthius: Poslední Říman. Praha: Vyšehrad, 1982, s. 151-158.
  2. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  3. TARUSKIN, Richard: Oxford History of Western Music 1.: The Earliest Notations to the Sixteenth Century. Oxford University Press, 2005.
  4. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  5. HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007.
  6. MARINČÁK, Šimon: Kapitoly z dejín byzantskej hudby. Bratislava: Dobrá kniha, 1998.
  7. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila a kol.: Dějiny Byzance. Praha: Academia, 1992.
  8. DOSTÁLOVÁ, Růžena: Byzantská vzdělanost. Praha: Vyšehrad, 1990.

VRCHOLNÝ STREDOVEK (ROMÁNSKA DOBA)

4. Francúzski trubadúri (Provensálsko, Okcitánsko), truvéri (severné Francúzsko) a menestreli 12. a 13. storočia:
Guillaume IX. de Poitiers/Viliam IX., knieža z Poitiers a vojvoda akvitánsky (1071-1127) a počiatky rytierskej spievanej poézie.
Aliénor d’Aquitaine/Eleonóra Akvitánska (asi 1124-1204) a jej dvorské umenie, dvory lásky.
– Aristokratické dvory niektorých detí Aliénor Akvitánskej ako nové centrá rozvoja svetskej umeleckej piesne: Richard Cœur de Lion/Richard Levie srdce (1157-1199), Marie de France (1145-1198), Geoffroy II de Bretagne (1158-1186) .
– Trubadúri 12. storočia a ich dielo: Marcabru (činný v rokoch 1130-1150), Jaufre Rudel (zomrel po 1147), Giraut de Bornelh (okolo 1138-1215), Bernart de Ventadorn (okolo 1135-okolo 1195), Bertran de Born (narodený v 40. rokoch 12. storočia-1215), Gaucelm Faidit (okolo 1156-okolo 1209). Peire Vidal (1175 – † 1205), Raimbaut de Vaqueiras (činný od 1180-zomrel 1207)
Truvéri 12. storočia a ich dielo: Gace Brulé (okolo 1160-po 1213), Blondel de Nesle (okolo 1155-1202), Le Chastelain de Couci (…),
– Turvéri 13. storočia a ich dielo: Theobald I., kráľ Navarry (1201-1253), Guiot de Dijon (činný 1215-1225), Adam de la Halle (približne 1240-1285/1288).
Truvéri-križiaci a ich dielo: Conon de Béthune (pred 1160-1219), Thibaut IV. de Champagne (1201-1253).
Známi menestreli-žongléri: Marcabru z Poitires
Poslední trubadúri z 13. storočia: Guiraut Riquier (okolo 1230-1292)

TREBA ZARADI´T: Jauré Rude,

Dve línie vývoja sólovej vokálnej hudby francúzskych trubadúrov a truvérov:

  1. Piesne o činoch (chanson de geste) = Jean Bodel (okolo 1165-okolo 1210).
  2. piesne o láske =
  • Formy francúzskej sólovej svetskej vokálnej hudby:
  • Formy francúzskej sólovej cirkevnej vokálnej hudby:
  • Sólové vokálne výstupy vo formách stredovekého náboženského divadla:
  • Sólové vokálne výstupy vo formách stredovkého svetského divadla:
  1. Formy italskej sólovej svetskej hudby 15. storočia

5. Zbierky katolíckych náboženských piesní 13. storočia vychádzajúcej zo svetskej hudby. Problém laicizácie náboženskej hudby. Vzťah umeleckej piesne ku katolíckemu kultu. Vzťah umeleckej piesne k ľudovej piesni.

  1. zbierka Les Miracles de Nostre-Dame (1218-1233), autor: Gautier de Coincy (1177-1236)
  2. zbierka Cantigas de Santa Maria (1252-1284), autor kastílsky kráľ Alfonso X. el Sabio (1221-1284)+ jedna z najväčších zbierok jednohlasých (sólových) piesní zo stredoveku, v každej piesni je zmienka o Panne Márii a každá desiata pieseň je hymnou.
  3. zbierka Laudario di Cortona (druhá polovica 13. storočia): chvály z františkánskeho okruhu: laudi spirituali, laudi volgare

Literatúra ku kultúre románskej doby:

  1. DAVY, Marie-Madeleine: Románska symbolika: Duch 12. století. Praha: Malvern, 2014.
  2. LE GOFF, Jacques: Kultúra stŕedověké Evropy: Praha: Odeon, 1991.
  3. DE ROUGEMONT, Denis: Západ a láska. Bratislava: Kalligram, 2001.
  4. WEIROVÁ, Alison: Eleonora Akvitánská. Brno: BB/art, 2020.
  5. FLORI, Jean: Eleanora Akvitánská: Vzpurná královna. Praha: Argo, 2014.
  6. FLORI, Jean: Richard Lví srdce. Praha: Argo, 2016.
  7. OBERMEIER, Siegfried: Richard Levie srdce. Bratislava: Ikar, 1999.

Literatúra k hudbe románskej kultúry:

  1. TARUSKIN, Richard: Oxford History of Western Music 1.: The Earliest Notations to the Sixteenth Century. Oxford University Press, 2005.
  2. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  3. HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007.
  4. ERISMANN, Guy: Cesta francouzského šansonu: Od středověku po dnešek. Praha: Supraphon, 1988.

Nemeckí minnesängeri 12. až 14. storočia: idea dlhého prerozprávaného príbehu, princíp nekonečnej melódie
– Minnesängeri 12. storočia: Dietmar von Aist (1115-1171), Wolfram von Eschenbach (asi 1170-asi 1220), Walther von der Vogelweide (1170-1230).
– Minnesängeri 13. storočia: Walther von der Vogelweide (1170-1230), Neidhart von Reuental (okolo roku 1190-pred rokom 1236/1237), Konrad von Wurzburg (1225/1230-1287), Bruder Wernher (1225-1250), Tannhäuser (činný v rokoch 1245 až 1265), Frauenlob (1250/1260-1318), Robin (13. storočie).
– Minnesängeri 14. storočia: Konrad Marner (1270-?), Der Urverzagte (1280-?), Albrecht Lesch (?-1393).

ZARADIŤ: Reinhart von Meisen

Zbierky nemeckej proveniencie:
Zbierka Carmina burana (okolo 1230)

14. STOROČIE – FRANCÚZSKO (NESKORÝ STREDOVEK, GOTICKÁ DOBA)

  1. Philippe de Vitry (1291-1361). Traktát Ars nova (1322).
  2. „Posledný truvér“ Guillaume de Machaut (okolo 1300-1377), rozvoj foriem vokálnej sólovej hudby
  3. Tri hlavné formes fixes chansonov (básnické a zároveň kompozičné schémy): ballade, virelai, rondeaux.
  4. Lais

Literatúra:

  1. TARUSKIN, Richard: Oxford History of Western Music 1.: The Earliest Notations to the Sixteenth Century. Oxford University Press, 2005.
  2. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  3. HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007.
  4. ERISMANN, Guy: Cesta francouzského šansonu: Od středověku po dnešek. Praha: Supraphon, 1988.

14. STOROČIE – NEMECKO (NESKORÝ STREDOVEK, GOTICKÁ DOBA)

  1. Svätá ríša rímska: Monch von Salzburg (14. storočie)
  2. Svätá ríša rímska: Oswald von Wolkenstein (okolo 1376-1445)

Literatúra:

  1. TARUSKIN, Richard: Oxford History of Western Music 1.: The Earliest Notations to the Sixteenth Century. Oxford University Press, 2005.
  2. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  3. HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007.
  4. ERISMANN, Guy: Cesta francouzského šansonu: Od středověku po dnešek. Praha: Supraphon, 1988.
  5. DE SANCTIS, Francesco: Dějiny italské literatury. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1959.
  6. CHABÁS, Juan: Dějiny španělské literatury. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1960.
  7. CRAIG, Hardin: Dějiny anglické literatury I.+II. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1963.

Interpreti a súbory špecializujúci sa na stredovekú hudbu: David Munrow (The Early Music Consort of London), Marcel Péres (Ensemble Organum), Paul van Nevel (Huelgas-Ensemble), Christopher Page (Gothic Voices), Paul Hillier, Emmanuel Bonnardot (Alla francesca), Palatino87 atď.

14. STOROČIA – ITÁLIA (ARS NOVA/TRECENTO/PROTORENESANCIA)

  1. Nové formy básnických skladieb a ich vplyv na sólovú piesňovú tvorbu.
    Francesco Petrarca (1304-1374): Canzoniere (tlačené vydanie 1470)
  2. Ars nova a sólová piesňová tvorba 14. storočia: zrod italianity a kantilény
    – Magister Piero (pred 1300-po 1350): madrigaly
    – Giovanni da Firenze = Giovanni da Cascia (zomrel 1351)
    – Gherardello da Firenze = Niccolò di Francesco (1320/1325-1362/1363)
    – Donato da Firenze = Donato da Cascia (narodený medzi 1350 a 1370)
    – Lorenzo da Firenze = Lorenzo Masi (zomrel 1372/1373)
    – Antonio „Zacara“ da Teramo (okolo 1350/1360 – medzi 1413 a 1416)
    – Andrea da Firenze (zomrel 1415)
    – Jacopo da Bologna (pred 1340-1360)
    – Vincenzo da Rimini (?-?)
    – Niccolò da Perugia (?-?)
  3. Francesco Landini (1325/1335-1397) ako vrcholný predstaviteľ italskej ars novy v oblasti sólovej piesňovej tvorby. Miesto melizmatického a sylabického spevu v jeho tvorbe. Nová kvalita vokálnej italianity. Téma lásky v jeho tvorbe. Textové predlohy.
  4. Formy italskej sólovej svetskej hudby 14. storočia: ballata, virelai, sólový madrigal, caccia.
  5. Interpreti a súbory špecializujúci sa na stredovekú hudbu: Anonymus4,

Literatúra:

  1. TARUSKIN, Richard: Oxford History of Western Music 1.: The Earliest Notations to the Sixteenth Century. Oxford University Press, 2005.
  2. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  3. HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007.
  4. DE SANCTIS, Francesco: Dějiny italské literatury. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1959.

ITÁLIA 15. STOROČIA (RANÁ RENESANCIA)

  1. Renesančné dvory ako podporovatelia skladateľov svetskej sólovej piesňovej tvorby:
    – Rodina Gonzaga v Mantove:
    – Rodina Medici vo Florencii: typológia pisení podľa príležitosti (calendimaggio, spagna, canti carnascialeschi, carnovale con Crociffiso)
    – Rodina D´Este vo Ferrare a v Mantove: Marchetto Cara (1465-1525), Bartolomeo Tromboncino (okolo 1470-okolo 1535), Francesco Spinacino (činný okolo 1507), Diomedes (činný okolo 1508), Eustachio Romano (činný medzi rokmi 1500 až 1525).
    – Rodina… v Neapole:
  2. Formy italskej sólovej svetskej hudby 15. storočia: barzelletta, strambotto, lauda, capitolo.
  3. Literárne zdroje ranej európskej piesne: Angelo Poliziano, Lorenzo Magnifico,
  4. Interpreti a súbory špecializujúci sa na stredovekú hudbu: Súbor Circa 1500
  5. Nemecká piesňová tvorba 15. storočia:
    Das Lochamer Liederbuch (prvý nemecký liederbuch), 50. roky 15. storočia
    Das Glogauer Liederbuch (1480)
    – Heinrich Isaac, zvaný il Tedesco (okolo 1450/55-1517)

Literatúra (Mantova):

  1. MAYER BROWN, Howard – STEIN, Louse K.: Hudba renesancie. Bratislava: Hudobné centrum, 2012.
  2. SANDERS, Donald: Music at the Gonzaga Court in Mantua. Lexington Books, 2012.
  3. BELLONCIOVÁ, Maria: Tajomstvá Gonzagovcov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1978.
  4. PIRROTTA, Nino – POVOLEDO, Elena: Music and Theatre from Poliziano to Monteverdi. Cambridge University Press, 1982.

Literatúra (Ferrara):

  1. LOCKWOOD, Lewis: Music in Rennaisance Ferrara1400-1505. London: Clarendon Press, 1984.

Literatúra (Florencia):

  1. HIBBERT, Christopher: Vzestup a pád rodu Medici. Praha: Lidové noviny, 1997.
  2. BELLO

Literatúra (Neapol):

  1. ATLAS, Allan W.: Music at the Aragonese Court of Naples. Cambridge University Press, 2008.
  2. DYKAST, Roman: Hudba věku  melancholie. Praha: Togga, 2005.
  3. ABRAHAM, Gerald: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  4. HOPPIN, Richard H.: Hudba stredoveku. Bratislava: Hudobné centrum, 2007.

16. STOROČIE V EURÓPE (RENESANČNÁ DOBA A MANIERIZMUS)

Nemecká renesančná svetská piesňová tvorba 16. storočia: pôvodné tenorlied a jej znaky, premena zo sólového a viachlasnú formu
– Paul Hofhaimer (1459-1537)!!!
– Ludwig Senfl (okolo 1486 – 1542/1543)
– Hans Kotter (1480-1541)
– Hermann Finck (1527-1558): Svadobné piesne (1555)
– Johannes Keutzenhoff (?-?)
– Arnold von Bruck (okolo 1500- 1554)
– Georg Rhaw (1488-1548)
– Gregor Meyer (?-1576)
– Elias Nikolaus Ammerbach (okolo 1530-1597)

RANÝ BAROK

Monódia. Giulio Caccini, zvaný Giulio Romano (1551-1618): Le nuove musiche (1601. 1602, 1614)

Literatúra:

  1. RACEK, Jan: Slohové problémy italské monodie. Praha: Melantrich, 1938.
  2. BUKOFZER, Manfred: Hudba v období baroka. Bratislava: Opus, 1986.

Židovská piesňová tvorba 15. storočia:
– Sefardské piesne
– Itália: Salamone Rossi (približne 1570-1630

Odborná literatúra v anglickom jazyku k téme „umelecká pieseň“:

  1. SADIE, Stanley (edit.): The New Grove Dictionary of Music and Musicans. Zv. 14 (heslo „Lied“), . London: Grove, 2001, s. 662-684.
  2. KIMBALL, Carol: Song: A Guide to Art Song Style and Literature. Wisconsin: Hal Leonard, 2005.
  3. MEISTER, Barbara: An Introduction to the Art Song, New York, New York: Taplinger, 1980.
  4. ELLIOTT, Martha: Singing in Style: A Guide to Vocal Performance Practices. Yale University Press. 2006.
  5. EMMONS, Shirlee – STANLEY, Sonntag: The Art of the Song Recital. New York: Schirmer Books, 1979.
  6. HALL, James Husst: The Art Song, Norman, Oklahoma: University of Oklahoma Press, 1953.
  7. IVEY, Donald: Song: Anatomy, Imagery, and Styles, New York: The Free Press, 1970.
  8. PARSONS, James: The Cambridge Companion to the Lied. Cambridge Companions to Music. Cambridge: Cambridge University Press, 2004.


SYLABUS NA DRUHÝ SEMESTER (Klasicizmus):

Sylabus:

  1. Literárne zdroje ranej európskej piesne 18. storočia.
  2. Sólová pieseň v 18. storočí: snaha o špecifikáciu piesne a jej vymedzenie voči opernej árii.
  3. Románske piesňové školy 1 (Taliansko).
  4. Románske piesňové školy 2 (Francúzsko).
  5. Románske piesňové školy 3 (Španielsko).
  6. Nemecká piesňová škola (Berlínska piesňová škola, Švábska piesňová škola, Viedenská piesňová škola).
  7. Piesňové školy slovanských národov (Rusko, Poľsko).
  8. Piesňové školy slovanských národov 1 (Česko).

Literatúra:

  1. ROSEN, Charles: Klasicizmus: Haydn, Mozart, Beethoven. Bratislava: Hudobné centrum, 2005.
  2. LOCKWOOD, Lewis: Beethoven: Hudba a život. Praha: BB/art, 2005.
  3. ECKERMANN, Johann Peter: Rozhovory s Goethem. Bratislava: SVKL, 1960.

SYLABUS NA TRETÍ SEMESTER (19. storočie):

Sylabus (Sólová pieseň v 19. storočí

  1. Literárne zdroje ranej európskej piesne 19. storočia.
  2. Románske piesňové školy 1 (Taliansko).
  3. Románske piesňové školy 2 (Francúzsko).
  4. Románske piesňové školy 3 (Španielsko).
  5. Nemecká piesňová škola (Viedenská piesňová škola).
  6. Piesňové školy slovanských národov 1 (Rusko, Poľsko).
  7. Piesňové školy slovanských národov 2 (Česko).

Nemecká Lied:
– Literáti: Wackenroder, Tieck, Jean Paul
– Franz Schubert: Die schone Mullerin (1823)
– Franz Schubert: Vier Canzonen, D 688 (1820)
– Robert Schumann: Diechterliebe (1840)
– Sólová pieseň v 19. storočí: nemecká Lied: Schubert, Schumann.
5. Sólová pieseň v 19. storočí: nemecká Lied: Mahler, Wolf.

Ruské romance:

Piesňová tvorba talianskych skladateľov 19: storočia:
– Giachino Rossini:
– Vincenzo Bellini:
– Gaetano Donizetti:
– Giuseppe Verdi:
– Giacomo Puccini:
– Francesco Tosti:

Literatúra:

Prvá polovica 19. storočia:

  1. BACHTÍK, Josef. 1970 XIX. století v hudbe. Praha / Bratislava: Supraphon, 1970. .
  2. EISTEIN, Alfred: Hudba v období romantizmu. Bratislava: Opus, 1989.
  3. WHITTON, Kenneth: Lieder: An Introduction to German Song, London: Julia MacRae, 1984.
  4. HALLMARK, Rufus (ed): German Lieder in the Nineteenth Century. New York: Schirmer Books, 1996.
  5. MICHALKOVÁ, Ľudmila: Krehkosť a monumentálnosť 1. (Krehkosť): K vzťahu piesne a symfónie v hudbe 19. storočia. Bratislava: Hudobné centrum, 2021.
  6. KREMNEV, Boris: Schubert. Bratislava: Obzor, 1976.
  7. VITÁLOVÁ, Zuzana : Po stopách Franza Schuberta. Bratislava: Slovenská spoločnosť Franza Schuberta, 1997.
  8. SCHUMANN, Robert: O hudbě a hudebnících. Praha: SNKLHU, 1960.
  9. LAUX, Karl: Schumann. Bratislava: Opus, 1986.
  10. FISCHER-DIESKAU, Dietrich: Robert Schumann: Words and Music. Portland, Oregon: Amadeus Press, 1988.

Druhá polovica 19. storočia:

  1. BLAUKOPF, Karl: Gustav Mahler: Současník budoucnosti. Praha : H&H, 1988.
  2. MAHLER, Gustav: Dopisy. Praha: Státní hudební vydavatelství, 1962.
  3. ROLLAND, Romain: Hugo Wolf. In: Hudobníci prítomnosti. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960.
  4. JOUENS, Susan: Hugo Wolf: The Vocal Music. Princeton / New Jersey 1992.
  5. ERHARDT, Ludwik: Brahms. Bratislava: Opus, 1986.

ŠTVRTÝ SEMESTER (20. storočie):

Sylabus:

  1. Literárne zdroje ranej európskej piesne 20. storočia. Literárne poetiky a ich vplyv na hudobnú tvorbu.
  2. Románske piesňové školy 1 (Taliansko).
  3. Románske piesňové školy 2 (Francúzsko).
  4. Románske piesňové školy 3 (Španielsko).
  5. Nemecká piesňová škola (Druhá viedenská škola).
  6. Piesňové školy slovanských národov 1 (Rusko, Poľsko).
  7. Piesňové školy slovanských národov 2 (Česko).
  8. Piesňové školy slovanských národov 3 (Slovensko).

Literatúra:

20. storočie:

  1. NOVÁČEK, Zdenko: Sprievodca hudbou 20. storočia. Bratislava: Obzor, 1969.
  2. VYSLOUŽIL, Jiří: Hudobníci 20. storočia. Bratislava: Opus, 1981.
  3. KRAUSE, Ernst: Richard Strauss. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1959.

Literatúra k dejiny slovenskej hudby:

  1. DEJINY SLOVENSKEJ HUDBY. Bratislava: SAV, 1957.
  2. ELSCHEK. Oskár: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SAV, 1996.
  3. BURLAS, Ladislav – ELSCHEK, Oskár (edit.): A history of Slovak music from the earliest times to the present. Bratislava: Veda, 2003
  4. RYBARIČ, Richard: Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku 1 (Stredovek, renesancia, barok). Bratislava: Opus, 1984.
  5. BURLAS, Ladislav a kol.: Hudba na Slovensku v 17. storočí. Bratislava: SAV, 1954.
  6. MÚDRA, Darina: Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku 2 (Klasicizmus). Bratislava: Opus, 1993.

Dejiny literatúry:

  1. ENCYKLOPÉDIA LITERÁRNYCH DIEL. Bratislava: Obzor, 1989.
  2. ŠMATLÁK, Stanislav: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava: Tatran, 1988.
  3. PIŠÚT, Milan a kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava: Obzor, 1984.
  4. ŽILKA, Tibor: Poetický slovník. Bratislava: Tatran, 1987.

Copyrighted Material: © doc. PhDr. Tomáš Surý, ArtD. 2006-2024

aktualizované: 5. 2. 2024